Recenzi napsal/a WilaFox
Krátke filmy majú niečo do seba. Objavila som ho úplnou náhodou a zo zvedavosti sa doňho pustila. Ako bonus k dobrému filmového zážitku som zistila, že z nemčiny predsa len niečomu rozumiem, čo bolo skvelé, pretože som niektoré scény mohla precítiť inak ako keby som sa spoliehala iba na titulky. Pesnička na konci krásna a výstižná nielen pre príbeh, ale aj celkovo pre ľudí, ktorí sa objavujú a boja sa sami sebe priznať, kým v skutočnosti sú.
Začalo to dobre, ale potom prišlo priveľa drámy. Uvítací večierok na škole nedopadol práve podľa Kittiných predstáv, no nevzdala sa a išla ďalej. Stále dookola opakovala, že toto nie je len o chlapcovi, čo sa napokon ukázalo byť pravdou, pretože inak by hneď na druhý deň nasadla do lietadla a vrátila sa domov. Prepojenia medzi postavami a ich vzájomnými vzťahmi boli spočiatku skvelé, no ako som už spomenula, neskôr sa to začalo zamotávať až príliš. Je skvelé, Alex zistil, kto sú jeho skutoční rodičia, a takisto ma teší, že sa Yuri opäť stretla s Julianou. Vedľajšie postavy boli skvelé a...
Musím priznať, že obe hlavné postavy som nie jeden raz chcela poriadne prefackať, aby sa spamätali a začali sa správať normálne. Obaja sa miestami hrali na hrdinov, hoci v skutočnosti pripomínali skôr presný opak ako napríklad vo chvíli, keď sa jeden prosil druhého, aby sa s ním porozprával, no ani jediný raz mu nenapadlo povedať to aj cez dvere, ktoré istote neboli zvukotesné a podľa mňa celý internát vedel, čo sa medzi nimi dialo. Celá situácia, ktorá tomu predchádzala sa mi nepáčila, rovnako ako aj niektoré ďalšie veci, no po dlhšom uvažovaní som prišla k záveru, že dej bol zameraný...
Takto... Nebolo to vyslovene zlé, ale takisto to nebolo ani vyslovene dobré. Osobne mi prekážala chýbajúca chémia medzi hercami dvoch hlavných postáv. Príbeh ako taký mal niečo do seba a postavy boli takisto vykreslené pomerne dobre. Seungjunovo správanie dávalo zmysel v spojitosti s jeho minulosťou, o ktorej by som sa ale rada dozvedela viac. Jaehyun je také zlaté slniečko, ožarujúce všetko naokolo, vrátane tmavých spomienok Seungjuna. Tieto dva prvky môže vytvoriť naozaj skvelý príbeh a Happry merry enging ním naozaj mohol byť, lenže potenciál, ktorý do toho vložili, nebol dostatočne naplnený.
Wau. Nemám slov. Trochu som sa obávala, ale napokon som nemohla odtrhnúť oči, pretože to bolo neskutočne zlatučké. Hlavné postavy boli úplne dokonalé, rovnako ako aj chémia medzi nimi a všetko s nimi spojené. Kancelárske prostredie môže ponúknuť naozaj zaujímavé situácie a o to lepšie to je, keď sa medzi postavami vyskytuje také množstvo rozdielov, ktorými sa vzájomne dopĺňajú. Thoop bol skvelou vedľajšou postavou a už pri jeho prvej scéne som vedela, že ho budem milovať. Mal plné právo reagovať tak ako reagoval, a napokon sa poučil zo svojich vlastných chýb. Čo sa mi nepáčilo, boli niektoré zápletky zo Cherovej...
Som si istá, že to mohlo byť dobré, ale nebolo. Vydržala som pri troch epizódach a aj to iba preto, lebo končili cliffhangerom, ale ďalej už naozaj nejdem. Možno keby sa trochu viac pohrali s hudbou, keďže tam je pomerne veľké množstvo nemých scén... V budúcnosti tomu dám jednu šancu a možno zmením názor, no zatiaľ ma to nijako neoslovilo.
Dovolím si povedať, že po tomto som na veľmi dobrej ceste k tomu, aby som sa skamarátila s K-BL drámami. Miestami mi vadila neorganizovanosť scén a fakt, že som nevedela, či sa niečo odohrávalo v minulosti alebo prítomnosti, no takýchto situácii nebolo veľa, takže nejde o nijaký veľký problém. Príbeh bol pekný a herci zo seba vyťažili maximum v emotívnych, ale aj roztomilých scénach.
Nič pre tých, čo hľadajú na prvom mieste romantiku, pretože tu ide viac o situáciu s časovou slučkou a hlbšie témy než je láska. Cez prvé dve epizódy sa bolo potrebné prehryznúť, no potom sa dej poriadne rozbehol a každou novou časťou naberal na obrátkach. Tin sa čím ďalej tým viac približoval k Tolovi a spoločne prichádzali na to ako všetko napraviť, čo sa im napokon predsa len podarilo. Niektoré scény boli naozaj emotívne, iné ma doslova obrali o dych, či prinútili stopnúť seriál a jednoducho sa spamätať z toho, čo sa dialo. Všetko bolo prepojené s nelegálnym biznisom, o...
Our dating sim si oficiálne tou najlepšou BL k-drámou, akú som kedy videla. Kratučký príbeh, ktorý sa dá pozrieť ako jeden dlhší film, priniesol námet, s ktorým som sa osobne ešte nestretla. Ukončenie strednej školy neprebehlo podľa predstáv, no Shin Ki Tae a Lee Wan sa po siedmych rokoch opäť stretli a po dlhom čase si všetko vysvetlili. Mobilné hry tohto typu, preto som tak trošku váhala, či sa do tohto vôbec pustiť, no našťastie som si rýchlo uvedomila, že nejde o hru, ale seriál. Chémia medzi hercami je úžasná a vedľajšie postavy sa takisto preukázali. Večne unavená Sunny bola...
Začalo to skvelo, no o konci sa už niečo také povedať nedá. Medzi šiestou a siedmou epizódou chýba ešte minimálne jedna, čo dosť kazí dojem zo záveru. Inak ale nemôžem povedať nič zlé, pretože enemies to lovers dávalo zmysel, chémia medzi hercami takisto, lenže zopár drobností predsa len nedovysvetľovali.
Presne takto má vyzerať romantický príbeh syna nejakých vplyvných ľudí a jeho bodyguarda. Približne takto pred rokom sa vysielalo Kinnporsche o ktorom sa hovorilo ako o strope žánru BL. Od tej doby ale producenti zapracovali na iných dielach, ktoré sú nie rovné, ale dokonca omnoho lepšie ako už spomínané Kinnporsche. Never let me go predstavuje čistú lásku, ktorá naozaj vzplanula zo vzájomného poznania. Vzťah medzi chlapci nie je toxický, rovnako ako ani povahy dvoch hlavných postáv. Nueng a Palm sa po celý čas krásne dopĺňali a robili jeden druhého lepším. Okolnosti v pozadí, ktoré sa odohrávali medzi vedľajšími postavami, boli...
Po troch epizódach nemôžem povedať, že by som chcela pokračovať. Má to svoj potenciál a vyzerá to byť dobré, no nejako ma to nezaujalo.
Názov a obsah sú dosť zavádzajúce a človek by si mohol pomyslieť, že pôjde o niečo s obsahom pre dospelých. Omyl, najnižšia povolená veková hranica je 13 rokov, čomu dej a scény aj zodpovedajú. Spočiatku som bola trochu zmätená, neskôr všetko dávalo zmysel, no v posledných dvoch epizódach som znova stratila. Nie, to nie je to správne slovo... Koniec bol príliš narýchlo. Niečo mi tam jednoducho chýbalo. Podobne ako vo Vice Versa, ani tu nebolo vysvetlené, čo sa stalo na druhej strane a to ma mrzí, pretože väčšina deja sa točila okolo vraždy a potom nič... Celý príbeh sa prakticky...
Mrzí ma to, keď vidím tie dobré hodnotenia, ale... nie. Jednoducho nie. Mohlo to byť dobré, ale Kota je tak nesympatická postava, že mi pokazil celý dojem už v prvej epizóde. Neskôr to možno skúsim znova, ale nedávam tomu veľké nádeje...
Nebolo to zlé, ale... Ale. Obaja herci mi prišli trochu nesympatickí a podľa mňa medzi nimi chýbala chémia. Príbeh bol ale skvelý, takže možno, ak by išlo o iných hercov, dala by som aj lepšie hodnotenie.
Toto je neskutočne podceňovaná dráma. Mrzí ma, že mnohé iné, ktoré ani nie sú tak dobré, si získali veľký hype a toto zostalo niekde v úzadí. Herecké obsadenie je naozaj skvelé (Wabi Sabi má jednoducho stálych zamestnancov, rovnako ako GMM TV) a to isté platí aj pre zápletku. Eiw a Cake sú dvaja najlepší priatelia už od útleho detstva, čiže spoločne zažili snáď úplne všetko. Napriek tomu vidíme, že sú odlišní a zároveň jeden druhému tak podobní, čo sa prejavuje najme v druhej polovici. V prvej takisto, ale nie do takej miery, pretože až po časovom posune sme mali možnosť...
Keby odo mňa niekto chcel, aby som MSP opísala jedným slovom, bez najmenšieho váhania by to bolo: ,,Wau." GMMTV sa tentoraz naozaj prekonalo a to už beztak ich tvorbu považujem za veľdiela. Gemini a Fourth sa oficiálne stali mojím obľúbeným hereckým duom a verím, že sa s nimi okrem Moonlight chincken stretnem ešte v mnohých ďalších projektoch. Vedľajšie páry boli takisto skvelé a chémia nechýbala ani v jednom prípade. Soundtrack je priam dokonalý a úvodnú pesničku z prvých epizód som si zamilovala už pri prvom počutí. Bola by som rada, keby ju Fourth naspieval aj v angličtine, tak ako Jeff...
Veľmi v skratke: nudný začiatok, perfektný stred a hrozný koniec. Napriek tomu si ale myslím, že išlo o skvelý námet s novými a neokukanými tvárami (väčšina), ktoré tomu dodali ten správny nádych. Koniec poslednej epizódy nám tak trochu prezrádza, že sa v dohľadnej dobe môžeme dočkať druhej série a ja sa akosi neviem rozhodnúť, či to je dobrá alebo zlá správa. Seriál má svoj potenciál, ktorý čiastočne naozaj využil, no dúfala som, že pôjde iba o niečo krátke bez zbytočných naťahovačiek, čo sa tak celkom nevyplnilo a ôsma epizóda skončila prakticky uprostred diania. Možno by stačili ešte dve ďalšie a...
V zozname "Nikdy viac" toho veľa nemám, ale toto sa tam bez váhania dostalo. Kombinácia BL a hororu neznie dobre, no námet samotný neznie až tak zle. Čo sa predsa môže pokaziť na duchovi, ktorý má niekoho strašiť, no namiesto toho sa doňho zamiluje? Hm, nerada to hovorím, ale úplne všetko. Kto dal tomuto vysoké hodnotenie, riadil sa iba jednou scénkou, ktorá je na Južnú Kóreu naozaj pokroková, no akosi mi unikol jej význam. Netvrdím, že duchovia v BL sú vyslovene zlý nápad, pretože napríklad He´s coming to me alebo He She it dokázali, že to nemusí byť pravda. Možno...
Až na ten príliš rýchly koniec to bolo naozaj skvelé. Chlapci sa do svojich postáv naozaj vžili a predstavili všetky ich pocity a problémy presne tak ako mali. Šesť krátkych epizód som zhltla na jedno posedenie, pričom som sa tešila na pekný koniec... Hm, ako som sa len mýlila. Našťastie máme druhú sériu, takže sa čoskoro mrknem aj na ňu. Nie som fanúšička misunderstandingov a tu nastal jeden obrovský, no dostalo sa ku mne, že medzi prvou a druhou sériou je časový skok, takže som celkom zvedavá.... Dúfam, že mi to nepokazí moju mienku.
