Circuit (2001)

Je až zarážející, jak se (nejen) mladí nechávají ovlivnit okolím a "moderními trendy". V touze po originalitě a odlišnosti upadají do "tuctovosti".

To, že film portrétuje povrchný teplý polosvet ešte neznamená, že je sám povrchný. Spôsob akým to robí je veľmi popisný a výstižný.

Áno, nekonečné párty, drogy, sex a sex a sex, zábava, kostýmy - všetko čo poznáme aj z našich klubov. Život od bielej párty k červenej a k modrej. Povrchná pestrosť ukrýva monotónnosť a fádnosť.

Tento film je povinným čítaním pre generáciu disko-zajacov. Máme to šťastie, že v čase, keď k nám tento trend preniká a udomácňuje sa - zároveň už prichádza zo západu reflexia skúsenosti a kritika.

Tento nesmierne dôležitý obsah je podaný šťastnou formou osobného príbehu - tvrdého, chlapského nevytočeného policajta (zrkadlo mnohých našich "slušných buzien", ktoré "na také miesta nechodia, s takými ľuďmi sa nestýkajú a nežijú také povrchné životy"). Každý môžeme mať pocit, že sme v živote čosi zmeškali - a keď sa naskytne ilúzia dobehnúť to, neraz sa na ňu vrháme po hlave. Zo slušňáka sa stane tuctová, narkomanská buzna žijúca od párty k párty, vymení skutočných priateľov za vlažné náhodné stretnutia a kamarátov vo fete. Tento prerod je postupný, nenápadný a tým pádom zákerný. Môže sa to stať hocikomu - v tom je sila tohto filmu.

Jedna z vrcholných scén je, keď sa hlavný hrdina po neskoršom vytriezvení pozerá na seba sama, na projekcii dokumentárneho filmu, ktorý pripravil jeden z opustených kamarátov, a vidí sa práve v tom "najlepšom"... taký silný, krásny, slobodný... a zdrogovaný.

Poměrně povrchní příběh o (většinou) povrchních lidech, drogách, prostituci. Trochy emocí se dočkáte až na samém konci filmu, ale tu studenou emotivní propast celkem uspokojivě vyplní pár žhavých scén. ,-)