Podrobnosti recenze

Krátky film z roku 2005 hádam pozná každý, kto je aspoň povrchovo oboznámený s klasikami v LGBT+ sfére. Prvotne som sa obával, že rozhodnutie natočiť sequel je zbytočné, avšak po jeho prezretí všetky obavy zmizli.

Je to práve pocit smútku a melanchólie, ktorý vo mne prevládal po zistení, že pokračovanie krátkeho filmu sa naozaj odohráva o 15 rokov neskôr a hlavné obsadenie ostáva nezmenené. Na prvý pohľad je toto pokračovanie len letmým zoskupením scén, ktoré svojou atmosférou pripomínajú tie z prvého filmu. Či už zámerne alebo nie, sequel však v sebe skrýva množstvo zákerných špúšťačov nechcených myšlienok ohľadom konceptu času a dôležitosti neľpieť na spomienkach.

Názory na to, čo sa udialo pred 15 rokmi verbalizujú obidve postavy odlišne – až kontrastne, avšak z deja je jasné, že túto minulú spomienku obe postavy vnímajú podobne, až identicky. No, nevyslovené city vždy nevyvrú na povrch a to je i pointou existencie tohto diela. Ľpieť na minulosti znamená oberať sa o možnosť nachádzať (i keď nie rovnako intenzívnu) extáziu v prítomnosti. Ľpieť na niekom, kto v danom čase nedokáže opätovať city, znamená žiť v uspokojivom klamstve. Ben tak nemá inakšiu možnosť než si vybrať medzi ideálnou (ale klamlivou) minulosťou a nie tak ideálnou (ale reálnou) súčasnosťou.

Verím, že z príbehu a rozpočtu vyťažili maximum a akékoľvek nedostatky zakryli celkom pôvabným prostredím a nadmernými hereckými výkonmi. Som nadmieru spokojný.

Pozn.: Nedávno publikované video v ktorom obaja herci vystupujú ako ich postavy naráža na možnú existenciu plánov pre ďalšie pokračovanie. Ak už sa udeje čokoľvek, som naplno pripravený ponoriť sa znova do tohto malého Dare Cinematic Universe sveta.