Podrobnosti recenze
7.9 4 10
(Upraven: Říjen 27, 2020)
Celkové hodnocení
7.5
Příběh
6.0
Herecké výkony
8.0
Zvuk
8.0
Zpracování
8.0
Príjemne civilný "festivalový" film, ktorý svojim spôsobom má čo povedať aj tunajšiemu východoeurópskemu publiku. Dve ústredné postavy postupne vykukujú z obmedzeného priestoru svojich spokojných a zároveň aj neúplných/nahnitých heterosexuálnych rodinných životov, objavujú sebe podobných a vytvárajú si čosi ako mikro-sieť ľudí ktorí si tu i tam pomôžu. Súkromne i verejne rozmýšľajú či má idea komunity na staré kolená pre nich zmysel. Odpovede na to nie sú pre nich vôbec jednoznačné.
Je zaujímavé a potrebné vidieť aj gay filmy sústredené na iné generácie - hoci som nevidel až tak zásadné rozdiely v dramatickom oblúku oproti napríklad bežnej comming out dráme teenagerov. Možno menej "akcie", pozvoľnejšie tempo adekvátne veku, a viac váhania ohľadom toho či má zmysel opúšťať pohodlie vybudovaného života. Na jednej strane, bezradnosť čo so slobodou/časom po tom čo odišli do penzie a ich deti sa osamostatnili - či nabrať druhý dych - a na druhej vedomie, že život/svet/príležitosti už nestoja pred nimi. S pokročilejším vekom i menšia flexibilita - ako to vidno pri ich opatrnej negociácii vo vzťahu k odlišnej viere a z toho vyplývajúceho prístupu k životu a smrti.
Osobne som bol trochu rozčarovaný z toho, že aj v tomto veku riešia dôverne známe trenie ohľadom toho že "jeden chce vykonať sexuálnu potrebu a ísť po svojom" a druhý by chcel "aj viac nehy, zoznámiť sa hlbšie, vytvoriť priateľstvo". Takisto som bol smutný z toho k akému (anti)klimaxu film smeruje, no možno práve ten je cieleným pošťuchnutím, aby sa divák zamyslel, či pridŕžanie sa zvyku za cenu samoty je to čo mu dáva zmysel - bez ohľadu na generáciu.
Je zaujímavé a potrebné vidieť aj gay filmy sústredené na iné generácie - hoci som nevidel až tak zásadné rozdiely v dramatickom oblúku oproti napríklad bežnej comming out dráme teenagerov. Možno menej "akcie", pozvoľnejšie tempo adekvátne veku, a viac váhania ohľadom toho či má zmysel opúšťať pohodlie vybudovaného života. Na jednej strane, bezradnosť čo so slobodou/časom po tom čo odišli do penzie a ich deti sa osamostatnili - či nabrať druhý dych - a na druhej vedomie, že život/svet/príležitosti už nestoja pred nimi. S pokročilejším vekom i menšia flexibilita - ako to vidno pri ich opatrnej negociácii vo vzťahu k odlišnej viere a z toho vyplývajúceho prístupu k životu a smrti.
Osobne som bol trochu rozčarovaný z toho, že aj v tomto veku riešia dôverne známe trenie ohľadom toho že "jeden chce vykonať sexuálnu potrebu a ísť po svojom" a druhý by chcel "aj viac nehy, zoznámiť sa hlbšie, vytvoriť priateľstvo". Takisto som bol smutný z toho k akému (anti)klimaxu film smeruje, no možno práve ten je cieleným pošťuchnutím, aby sa divák zamyslel, či pridŕžanie sa zvyku za cenu samoty je to čo mu dáva zmysel - bez ohľadu na generáciu.
