Podrobnosti recenze

Príjemne civilný "festivalový" film, ktorý svojim spôsobom má čo povedať aj tunajšiemu východoeurópskemu publiku. Dve ústredné postavy postupne vykukujú z obmedzeného priestoru svojich spokojných a zároveň aj neúplných/nahnitých heterosexuálnych rodinných životov, objavujú sebe podobných a vytvárajú si čosi ako mikro-sieť ľudí ktorí si tu i tam pomôžu. Súkromne i verejne rozmýšľajú či má idea komunity na staré kolená pre nich zmysel. Odpovede na to nie sú pre nich vôbec jednoznačné.

Je zaujímavé a potrebné vidieť aj gay filmy sústredené na iné generácie - hoci som nevidel až tak zásadné rozdiely v dramatickom oblúku oproti napríklad bežnej comming out dráme teenagerov. Možno menej "akcie", pozvoľnejšie tempo adekvátne veku, a viac váhania ohľadom toho či má zmysel opúšťať pohodlie vybudovaného života. Na jednej strane, bezradnosť čo so slobodou/časom po tom čo odišli do penzie a ich deti sa osamostatnili - či nabrať druhý dych - a na druhej vedomie, že život/svet/príležitosti už nestoja pred nimi. S pokročilejším vekom i menšia flexibilita - ako to vidno pri ich opatrnej negociácii vo vzťahu k odlišnej viere a z toho vyplývajúceho prístupu k životu a smrti.

Osobne som bol trochu rozčarovaný z toho, že aj v tomto veku riešia dôverne známe trenie ohľadom toho že "jeden chce vykonať sexuálnu potrebu a ísť po svojom" a druhý by chcel "aj viac nehy, zoznámiť sa hlbšie, vytvoriť priateľstvo". Takisto som bol smutný z toho k akému (anti)klimaxu film smeruje, no možno práve ten je cieleným pošťuchnutím, aby sa divák zamyslel, či pridŕžanie sa zvyku za cenu samoty je to čo mu dáva zmysel - bez ohľadu na generáciu.