Podrobnosti recenze

Na artových festivaloch by tento film mali radi. Pomalý, rozjímavý, nikam nesmerujúci, bez príbehu, len polodokumentárne pozorovanie postáv v ich dennom živote a snaženiach. Videl som ich už veľa a iné ma chytili za srdce viac...

Na jednej strane oceňujem náhľad do neviditeľnej kórejskej-kresťanskej komunity v Kalifornii, do ich podmienkami vynúteného minimalistického spôsobu života, ktorý im už pomaly lezie na búdku. Ich ambície, sny a neúspechy. (Tak trochu ako Vietnamci u nás.) Je zaujímavé sledovať do čoho všetkého sa musia vtesnať, ako rodičia ktorí už pochovali svoje vlastné sny, drú na dieťa a dúfajú že sa bude mať o trochu lepšie ... hoci ono sa na to nejako necíti. A že aj medzi nimi sa nájde gay príbeh, ktorý má špecifický ráz ... a mantinely. Jeho balansovanie medzi túžbou/hanblivosťou mi bola dôverne známa - kľudne aj z našich postsocialistických sídlisk.

Milé mi boli aj scény z kúpeľov, sauny a odpočívarní - je tam čosi medzinárodne univerzálne: ako sa mnohí teplí chlapi v podobných priestoroch správame. Niekedy trochu drzo, niekedy bez hanby, niekedy nemotorne, niekedy otravne ... :)

Na druhej strane, toto antropologické pozorvanie nemusí sadnúť každému, naozj mu chýba výraznejší dej, ambícia, čosi. Pekná forma, atmosféra, ale skoro žiaden obsah v klasickom duchu. Obzvlášť ťažko sa stotožňuje s príbehom (či aspoň snami/ašpiráciami) postavy ktorá je totálne demotivovaná. S týmto filmov sa dá súznieť nanajvýš pocitovo - ak je niekto v podobnej životnej nálade.