Podrobnosti recenze

V prvom rade odporúčanie: Eytan Fox je profesionál. Na snímku (jeho vizuále) je to každým centimetrom vidieť - nejde o žiadnu amatérsku televíznu inscenáciu. Atmosféra stredomorského Tel Avivu (ktorý - slovami postavy: "chce budiť dojem bežnej krajiny Západu, aj keď je to stredný východ") je vystihnutá pekne - a už len to (plus pekný Niv Nissim ako Tomer - klišé pohľadného izraelského chlapa) udrží diváka pozerať na tú podivnosť.

Asi najviac ma pritom napadla Foxova povestná prvotina: Yossi a Jagger. Ten istý kameň úrazu pre väčšinového diváka: Nalákaní na pohľadných a mužných vojakov, no akosi bezradní v skoro bezdejovom "okienku do pár dní života" jednej vojenskej posádky. Skordokumentaristický realizmus ktorý je úplne bežný na filmovom festivale, ale trochu "iný", "divný", "bez deja" pre niekoho kto čaká príbeh a drámu či romantiku podľa klasického overeného receptu.

Ani v "Prenájme" sa toho až tak na prvý pohľad neudeje. Američan býva pár dní v Tel Avive a necháva si predstaviť ne-turistickú tvár mesta/krajiny svojim hostiteľom. Viac sa toho odohráva v tom ako sa postavy vyjadrujú a prejavujú - než čo si v prvom pláne hovoria. Divák musí skôr "vnímať" a "nasávať", než "sledovať dej" a "lúštiť záhadu". Nie je to zlé a nie je to pre každého.

V nedávnej recenzii som napísal, že mi nevadí, ak sú filmy snami (napríklad o tom ako to zaiskrí medzi heterákmi). Tu, keby to len o máličko prepískol ... :D Sublet totiž tiež môže pôsobiť trochu ako sen - o tom ako starší chlípny pán chcel prísť k mladému chutnému zajacovi. (A že sme takých iritujúcich fantazmagórií videli dosť. :D). Našťastie starší pán nie je chlípny, naopak je "distingvovaný" a nechce prekročiť pomyselnú čiaru. Vlastne ani nevie či ho pohľadné zvieratko ako osobnosť neodpudzuje. Je to práve Tomerova nenechavá zvedavosť, ktorá postupne nabúrava Michaelovo dekórum "šťastne zadaného chlapa". To čo by mohlo byť inak otravné a nepríťažlivé, je tu nadávkované dosť presne a vo výsledku pôsobí uveriteľne - aj na medzi-generačnú trenicu.

Postavy majú karty rozhodené férovo - fešák je primerane protivný, ale so sympatickou otvorenosťou; starší pán je slušák, ale tiež s ľudskou ohybnosťou (a váha či jeho úhľadný rodinný život nie je fikcia).

Čo ma oslovilo najviac je "podprahová" komédia kultúrnych odlišností. Keďže sa pravidelne stretávam s izraelskými gaymi, je mi dôverne známa ich štekavá odmeraná priamočiarosť, ktorú je veľmi ľahké interpretovať ako aroganciu a tvrdosť (čo si oni sami často veľmi dobre uvedomujú). Tomer je úplný prototyp. Žmurk. Až ma sympaticky zamrazilo že Izraelčan natočí "nadrzovku" práve o tejto črte priamo v Izraeli film. Žmurk žmurk. A nechá ho interagovať s chronicky politicky korektným Američanom ktorý je vyzbrojený vágnosťou aby sa uhol každému potenciálnemu konfliktu. Žmurk žmurk žmurk. Ono to ale človek musí dôverne poznať, aby sa na tom vedel baviť. Ten humor nie je okatý ako podmaz smiechu k talk-show, ale treba si ho nájsť. Sú to práve momenty "ticha pred búrkou", keď prehltnete lebo niekto štekol niečo tak drzo že čakáte že mu ten druhý vylepí alebo sa urazí a odíde ... a potom sa široko uškrniete lebo "presne tú situáciu poznáte". Tento film je vystavaný na pod pokrievkou bublajúcom konflikte medzi samoľúbym fešákom a zarazeným cudzincom. Celý čas som vlastne pobavene tŕpol kedy to celé "vybuchne". :D

A veľmi sympatický stret načrtol aj medzi "staršou generáciou" ktorá ešte vedela flirtovať, spoznávať sa a "robiť veci pomaly" - verzus mladí, ktorí si nádu na Gčku pekný obrázok, pozrú číselné údaje, pozvú to domov a idú bez zbytočných vecí hneď na vec, prakticky a technicky, vykonať "to". Hoci to možno vnímať ako "bez strácania času a bez falošných zábran" - no i staršia generácia tiež potvrdí svoju pravdu: Ako veľmi sa môže zmeniť naše (aj erotické) vnímanie druhého človeka, ak si dáme čas spoznať ho. Ako inak sexuálne skonzumujeme druhého, ak vymeníme mechaniku za dôvernosť.

Napriek tomu všetkému slabinou filmu je, že mnohé motívy zostanú len akosi načrtnuté, nedopovedané, nedorobené - a možno až príliš skratkovité. Či to divák pripíše ďalším generačným/kultúrnym rozdielom, alebo filmárskej (ne)zručnosti je na ňom.