Podrobnosti recenze

Istým spôsobom sa to dá vidieť ako typový americký film - rodinný dom, rodinné traumy, riešime, jeden syn je gay, ty si mi urobil, ty si mi urobila - ale bolo by to v tomto prípade dosť ignorantské zjednodušenie. Na rodinný americký film je totiž dosť podarený, nepôsobí ako televízna inscenácia, ani ochotnícke divadlo, nemá lacný vizuál, herci vôbec nie sú umelí a neprehrávajú - aj keď nemusia byť zázračne nadaní. Z neznámich tvári vytiahol režisér akurát, aby to nepôsobilo nešikovne. V podstate mi v ňom všetko prišlo adekvátne, bez iritujúcich prvkov.

Téma je zaujímavá - deti z nefunkčnej rodiny sa vracajú k umierajúcej matke (ktorá nikdy nebola "matkou" v pravom slova zmysle) a tá sa nemotorne pokúša dohnať zameškané - no a detváky jej to len tak ľahko nedarujú. Všetci si k sebe komplikovane hľadajú cestu a všetko mierne zamotá aj "cudzí chlap v dome".

Z priemeru tento filmík vyzdvihuje jednak Lue McWilliams ako Lilly - poľudštená xantipa, ktorá sa našťastie nezvrhla na typizovanú karikatúru - jej mrzuto-uštipačné poznámky som s pôžitkom sledoval v každej scéne, kde sa objavila. I celý film má zaujímavý ironicko-sarkastický podtón - a tak sa šikovne vyhýba gýčovitej pseudoromantike. Tam kde by v tucte iných podobných príbehov začal vznikať ukážkový cukornatý gay vzťah, tu do hry vstupuje (ne)úprimnosť, ktorá osviežujúco nalomí klišé. Očakávaných a tisíckrát prevarených vyústení sa našťastie nedočkáme.