Podrobnosti recenze
7.8 12 10
Celkové hodnocení
7.3
Příběh
5.0
Herecké výkony
8.0
Zvuk
8.0
Zpracování
8.0
Film nezaprie profesionalitu svojho tvorcu, ani jeho špecifický rukopis - ktorý, nesporne, bol citeľný aj z predchádzajúcej "časti": Yossi and Jagger vôbec nebol typickou ľúbivou romancou. Silná civilita, veľmi blízko modernému/módnemu "dokumentaristickému" spôsobu filmového rozprávania, pohľad do života človeka v jednom okamihu, sústredenie sa na náladu prostredia, každodenné mikrosituácie, trecie plochy.
Ako nápad mi prišlo celkom vtipné pokračovať zkultovnelý (a často bizarne idealizovaný) príbeh "mladých pekných vojakov" - tentoraz len s jednou pozostalou postavou v podobe vypaseného bezprízorného doktorka, ktorý sa aj vyše dekádu od tragédie trápi a nevie "začať žiť". Či je jeho telo symptómom alebo jednou z príčin duševnej bezmoci ostáva vo vágnom neurčite. Cítiť z neho smútok, odpor k zábave, nedostatok sebavedomia a aj zopár menej sympatických čŕt, no napriek tomu sa nám ho autor snaží predstaviť ako človeka s príbehom (ktorý poznáme) a preto s ním vieme súcitiť, hoci jeho stav a spôsob bytia nám môže byť z rôznych dôvodov odpudivý.
Na nátlak okolia sa táto "hromada bezmoci" rozpohybuje a začne doháňať resty - comming out u/pre Liorových rodičov, dovolenka ktorú kedysi plánoval s ním, citové otvorenie sa druhým ľuďom.
Film spestruje izraelská priamosť "bez servítok", niekedy až na hranici drzosti, ktorá však vie zaujímavo narušiť uviaznutosť v klišé postupoch. Napríklad, na gay tvorbu a pre gay komunitu ma veľmi zaujala scéna rande cez appku - kde polonahý flirt konfrontuje Yossiho s jeho neférovosťom a zjavným podvodom - čo je vo virtuálnom priestore priam pandemické správanie. No podobných povedomú stuchnutosť-"narušujúcich" momentov má príbeh viacero.
Osobne ma najviac upútala clivá sebanedôvera hlavného hrdinu (s ktorou sa môže aspoň vzdialene identifikovať kdekto z nás) aj to ako prišiel k záujmu a láskavému zaobchádzaniu od druhého človeka.
Jediné čo mi vo výsledku neladilo je klimaxová sexuálna scéna - hoci čo sa týka intimity (kontaktu dvoch zraniteľných bytostí) natočená citlivo na výbornú - tak trošku fakticky neuveriteľná. Asi na roveň rôznym príbehom ako gay zbalil zvedavého heteráka ;) Tak ale snívať občas neuškodí. Nuž a záverečná scéna - provokatívne pošťuchnutie (odkazujúce skôr do divákovej fantázie) vyjadrené vkusne len sériou vymenených pohľadov - si žiada čítať medzi riadkami.
Ako nápad mi prišlo celkom vtipné pokračovať zkultovnelý (a často bizarne idealizovaný) príbeh "mladých pekných vojakov" - tentoraz len s jednou pozostalou postavou v podobe vypaseného bezprízorného doktorka, ktorý sa aj vyše dekádu od tragédie trápi a nevie "začať žiť". Či je jeho telo symptómom alebo jednou z príčin duševnej bezmoci ostáva vo vágnom neurčite. Cítiť z neho smútok, odpor k zábave, nedostatok sebavedomia a aj zopár menej sympatických čŕt, no napriek tomu sa nám ho autor snaží predstaviť ako človeka s príbehom (ktorý poznáme) a preto s ním vieme súcitiť, hoci jeho stav a spôsob bytia nám môže byť z rôznych dôvodov odpudivý.
Na nátlak okolia sa táto "hromada bezmoci" rozpohybuje a začne doháňať resty - comming out u/pre Liorových rodičov, dovolenka ktorú kedysi plánoval s ním, citové otvorenie sa druhým ľuďom.
Film spestruje izraelská priamosť "bez servítok", niekedy až na hranici drzosti, ktorá však vie zaujímavo narušiť uviaznutosť v klišé postupoch. Napríklad, na gay tvorbu a pre gay komunitu ma veľmi zaujala scéna rande cez appku - kde polonahý flirt konfrontuje Yossiho s jeho neférovosťom a zjavným podvodom - čo je vo virtuálnom priestore priam pandemické správanie. No podobných povedomú stuchnutosť-"narušujúcich" momentov má príbeh viacero.
Osobne ma najviac upútala clivá sebanedôvera hlavného hrdinu (s ktorou sa môže aspoň vzdialene identifikovať kdekto z nás) aj to ako prišiel k záujmu a láskavému zaobchádzaniu od druhého človeka.
Jediné čo mi vo výsledku neladilo je klimaxová sexuálna scéna - hoci čo sa týka intimity (kontaktu dvoch zraniteľných bytostí) natočená citlivo na výbornú - tak trošku fakticky neuveriteľná. Asi na roveň rôznym príbehom ako gay zbalil zvedavého heteráka ;) Tak ale snívať občas neuškodí. Nuž a záverečná scéna - provokatívne pošťuchnutie (odkazujúce skôr do divákovej fantázie) vyjadrené vkusne len sériou vymenených pohľadov - si žiada čítať medzi riadkami.
