Podrobnosti recenze

Búrlivá Noc sa mi pozerala veľmi zle, no nebolo to (celkom remeselne zručnou) čiernobielou formou - ktorá akoby sa jej snažila pridať punc umeleckosti. Ktovie ako lacno by to pôsobilo na farebnom videu.

Problémom bol náčrt postáv, ich donebavolajúco nepravdepodobné interakcie a vývoj ich konfliktu/zbližovania. Je to svojim spôsobom mučenie diváka, ale nie vtipným spôsobom a la Kto sa bojí Virgínie Woolfovej. :)

Mladý režisér (s povesťou pornografa) Marcos zakotví počas prudkej búrky u Alana (New York, vyššia stredná trieda, jemný distingovaný mladý pán) skrz spoločnú kamarátku. Alan je vytočený (hoci to nie je môj erotický žáner, nemám nič proti rôznym stupňom femínnosti v rámci rozmanitosti gay komunity) a po pohľadnom - prirodzenom, mužnom - Marcosovi ktorý sa pred ním vyzlieka či spí v jeho hosťovskej posteli - až provokujúco pokukuje. Tanček hanby a zvedavosti. Aj to by sa s trochou vtipu dalo zobrať.

No Alan je vytočené klišé privedené do nesympatickej dokonalosti: neurotik (no nie zábavným woodyallenovským spôsobom), klebetný, slizký, lepkavo dotieravý, vzťahovačný, konfliktný, ... moralizujúci, súdivý, zúfalo normálny a zaradený a "podľa jediného správneho receptu". Pre vyváženie, Marcos je občas "hispánsky" odmeraný a priamy, čím sa môže javiť arogantne - aj keď ako postava dosť nekonzistentným spôsobom.

Väčšinu filmu však Alan mučí Macosa drobnými manipuláciami (urazeniami, výčitkami), obvineniami, zjednodušeniami. Alan verí na pravidlá, vernosť, hru na vzorného gay ... Marcos je voľnomyšlienkársky založený, sex-positive, dospelejší - čo mu princezná zo slonovinovej veže nevie odpustiť. Ako stret kultúr, dvoch pomerne častých a typických spôsobov uchopenia gay identity a životného štýlu - by to mohlo byť aj zaujímavé a užitočné. Ale chcelo by to trochu nadhľadu, vtipu, gradovania. Keby Marcos vzdoroval, alebo sa aspoň zaťal a snažil sa v tichosti pretrpieť noc - bolo by to akosi pochopiteľné ... ale to že opakovane sťahuje chvost a submisívne sa hysterickému protivníkovi podvoľuje, pritakáva mu, uznáva jeho choré "názory" - pôsobí dosť bizarne a neuveriteľne.

Film má našťastie aj príjemne ľudský moment ako súčasť vyvrcholenia - kde sa dozvedáme jedno z možných (čiastočných) vysvetlení Alanovej povahy - no aj to mi prišlo akosi nedostatočné, neúplné, určite ho to nijako neospravedlňuje. Skôr než so scenárom vynúteným no nepravdepodobným zblížením som sa vedel stotožniť s úľavou po ich rozpačitom rozlúčení.

Nebolo pre mňa prekvapením, že jeden z hercov je aj režisérom snímku, no prekvapilo ma že to bol David Moragas (Marcos). To dáva masochizmu nový rozmer :D Jediný spôsob ako tento konzistentne nepríjemný stret dvoch gay klišé dokážem zobrať je, že sa režisér rozhodol načrtnúť tieto dva charaktery 1:1, bez príkras, bez nútenej snahy o vyvolanie sympatií (u diváka). A iritácia/prekvapenie/zhnusenie diváka môže viesť k osobnej reflexii, aké karikatúry stretávame/hráme, alebo akými bizarnými klišé sa stávame v bežnom živote - vďaka ľuďom okolo nás, príkladom z prostredia, médií, stádovým trendom: "takto sa to má robiť".