Podrobnosti recenze
6.3 6 10
Celkové hodnocení
6.0
Příběh
5.0
Herecké výkony
5.0
Zvuk
7.0
Zpracování
7.0
Neublížil ani neohúril. Neviem či to bolo podivne dramatickou voľbou názvu (ani jeden z aktérov neriešie žiadne náboženské odkazy či dilemy), alebo ponurou atmosférou - čakal som každú chvíľu skôr psychologický triler - a nie dôverne známy duel vyoutovaného gaya s "heterákom" ktorý si to opakovane rozdáva s chlapmi, ale čaká svadbu so ženou a nemieni na tom nič meniť.
Rozohranie s nahým chlapom pripútaným k lampe bolo zaujímavé, úvodná skoro dominantne/submisívna hra na mieste, avšak postupné "odhaľovanie zraniteľnosti", "vytváranie intímnej nálady" "citovej výmeny" - už trochu haprovalo. Čiastočne to bolo spôsobené (celkom slušne vystavanou!) temnou náladou, kde divák čaká "a teraz sa niečo prekvapivé/hrozné stane" ... a ono sa to nestane. Ono je to neosladená skoro-romantika. Akoby tvorcovia zamýšľali nejaký žáner a nakoniec stvorili niečo úplne iné. Na to temné by bol filmársky talent, na to skoro-nežne intímne by to chcelo silnejší scenár.
Najväčší problém som mal ale s voľbou hercov. Jo Weil je dokonalý prototyp straight-acting gaya. No Pip Brignall je typovo (a dokonca aj čo sa týka manierov, mimiky) absolútne jasná točka - a uveriť mu nevyoutovaného heteráka, futbalistu - proste nešlo. Jeho váhanie medzi sexuálnou príťažlivosťou a spoločneskou povinnosťou zostalo v rovine slov - hovorilo sa o ňom, ale nikde ho nebolo vidieť. Možno vymeniť roly by trochu pomohlo, no i tak by som sťažka uveril ich sexuálnej či citovej chémii.
Páčilo sa mi ako Michael trpezlivo (aj keď sa to dá ľahko zameniť za odťažito) necháva Willa aby sa rozhodoval, prichádzal a vracal, túlil a odťahoval. V záver je to doslova "koučing" mladého neistého/hľadajúceho chalana skúseným gayom ktorý si celým bolestným procesom sebauvedomovania už prešiel, empaticky reflektuje podobné pocity, snaží sa mu predostrieť možnosti a dodať odvahu. Kiežby viac tejto nezištnej ochoty bolo vidno aj v ozajstnom gay svete! No celé to triafa kamsi mimo v druhej polovici hereckého ensemble.
Dobrý úmysel, dobré charaktery - akosi neladia jednak so žánrovou nesúrodosťou filmu aj s faktom že Pip s podmaľovanými očami a dievčenskou tvárou sa na rolu Willa vôbec nehodí. Neviem či tu mohol byť ironický zámer tvorcov (do očí bijúca točka, ktorá si navráva že je hetero a bude mať svadbu?), alebo úmysel "kreatívne" vymeniť očakávané klišé mužnosti a femininity ... ale výsledok pôsobí miestami až ako fraška. "Hráme sa na". A to je škoda.
Vizuál ma film pritom filmársky veľmi podarený, aj keď ako som spomenul žánrovo nesúrodý. Príbeh je to v podstate tak komorný že až do záverečnej scény by som neprišiel na to že sa odohráva v Berlíne. A v 21. storočí ;)
Rozohranie s nahým chlapom pripútaným k lampe bolo zaujímavé, úvodná skoro dominantne/submisívna hra na mieste, avšak postupné "odhaľovanie zraniteľnosti", "vytváranie intímnej nálady" "citovej výmeny" - už trochu haprovalo. Čiastočne to bolo spôsobené (celkom slušne vystavanou!) temnou náladou, kde divák čaká "a teraz sa niečo prekvapivé/hrozné stane" ... a ono sa to nestane. Ono je to neosladená skoro-romantika. Akoby tvorcovia zamýšľali nejaký žáner a nakoniec stvorili niečo úplne iné. Na to temné by bol filmársky talent, na to skoro-nežne intímne by to chcelo silnejší scenár.
Najväčší problém som mal ale s voľbou hercov. Jo Weil je dokonalý prototyp straight-acting gaya. No Pip Brignall je typovo (a dokonca aj čo sa týka manierov, mimiky) absolútne jasná točka - a uveriť mu nevyoutovaného heteráka, futbalistu - proste nešlo. Jeho váhanie medzi sexuálnou príťažlivosťou a spoločneskou povinnosťou zostalo v rovine slov - hovorilo sa o ňom, ale nikde ho nebolo vidieť. Možno vymeniť roly by trochu pomohlo, no i tak by som sťažka uveril ich sexuálnej či citovej chémii.
Páčilo sa mi ako Michael trpezlivo (aj keď sa to dá ľahko zameniť za odťažito) necháva Willa aby sa rozhodoval, prichádzal a vracal, túlil a odťahoval. V záver je to doslova "koučing" mladého neistého/hľadajúceho chalana skúseným gayom ktorý si celým bolestným procesom sebauvedomovania už prešiel, empaticky reflektuje podobné pocity, snaží sa mu predostrieť možnosti a dodať odvahu. Kiežby viac tejto nezištnej ochoty bolo vidno aj v ozajstnom gay svete! No celé to triafa kamsi mimo v druhej polovici hereckého ensemble.
Dobrý úmysel, dobré charaktery - akosi neladia jednak so žánrovou nesúrodosťou filmu aj s faktom že Pip s podmaľovanými očami a dievčenskou tvárou sa na rolu Willa vôbec nehodí. Neviem či tu mohol byť ironický zámer tvorcov (do očí bijúca točka, ktorá si navráva že je hetero a bude mať svadbu?), alebo úmysel "kreatívne" vymeniť očakávané klišé mužnosti a femininity ... ale výsledok pôsobí miestami až ako fraška. "Hráme sa na". A to je škoda.
Vizuál ma film pritom filmársky veľmi podarený, aj keď ako som spomenul žánrovo nesúrodý. Príbeh je to v podstate tak komorný že až do záverečnej scény by som neprišiel na to že sa odohráva v Berlíne. A v 21. storočí ;)
