Podrobnosti recenze
8.4 5 10
Celkové hodnocení
7.3
Příběh
8.0
Herecké výkony
6.0
Zvuk
7.0
Zpracování
8.0
Tento film môže skôr zaujať ako filmárska "klasika" - zaraďujú ho do Top10 britských filmov všetkých čias. Gay motívy sú naozaj len náznakové, pre súčasného teplého diváka takmer irelevantné. Miestami ide skôr o zneužívanie ako prejav svojvôle moci nad niekym iným ... no inde zasa príjemne prekvapí akousi dospelou samozrejmosťou s akou prijímajú jednu androgýnnu postavu (čo mi príde vyslovene charakteristické pre 60.-70. roky).
Dielo sa sústredí na portrétovanie britského systému boarding schools, na ktorých panuje polovojenský bezcitný režim šikanovania mladších staršími (doslova otrocké slúženie a objektifikácia - až do intímnej roviny ktorá nie je vôbec romantická, ani sexi - ako v sprchových scénach) a na strane učiteľského zboru buď krutosť alebo taktický nezáujem. Každý sa svojim spôsobom prispôsobuje obludnému systému, ktorý je tak nejako "daný". Tento mikrosvet zároveň destiluje ducha starého koloniálneho impéria, celej generácie spoločnosti, kde sa strojenosť a povinnosť vykonávať umelé rituály predpísaným spôsobom "lebo sa to tak má" snúbila s nadradenosťou a rasizmom voči podriadeným. Kamenná historická budova ktorá hostí vzdelávaciu inštitúciu - prežitok z minulosti - s kostolom plným zavilého pokrytectva a "výchovnými" hrami na vojakov - vzdoruje súdobej realite vonkajšieho sveta za bránami, kam žiaci vlastne ani nesmú. Vytvára do minulosti zahľadenú fikciu, kde mašinéria tradícií (de)formuje osobnosti mladých mužov tak aby sa podriadili hierarchii, poslúchali autority, prijímali tresty pokračovali začarovaný kruh krutosti, stali sa bezcitnými a loayálnymi nástrojmi impéria, v umelých gestách oslavovali jeho umelé hodnoty. No nie je to podané ako púhe didaktické cvičenie, divák si to "vychutná" takmer na vlastnej koži, v intímnej bezprostrednosti.
A samozrejme, pretože je to rok 1968 - vonkajšia spoločnosť podstupuje premenu, rebélia prichádza do módy. Zopár mladých sa rozhodne fyzickým aj psychickým násilím premorenej škole vzodorovať rovnako tvrdo a nekompromisne. Film ako fikcia si tak dovoľuje vykročiť až na hranicu "morálnej" únosnosti, do nekomfortnej relativity - pretože na pokrytecky-moralistickej/konzervatívnej spoločnosti proti ktorej sa búria nebolo ľudsky morálne nič.
Divák si v priebehu filmu ktorý ho fascinujúcim spôsobom vtiahne do svojho zručne vystavaného prostredia vytrpí naozaj dosť ponižovania a týrania, ktoré svojou beztrestnou mocou jedného človeka na druhým (a odporným tichým súhlasom ostatných) neraz zdvihne zo stoličky. Klimax filmu, akokoľvek surreálne cez čiaru, je tak aspoň duševným zadosťučinením, aké sa v reálnom živote málokedy dá dosiahnuť.
Dielo sa sústredí na portrétovanie britského systému boarding schools, na ktorých panuje polovojenský bezcitný režim šikanovania mladších staršími (doslova otrocké slúženie a objektifikácia - až do intímnej roviny ktorá nie je vôbec romantická, ani sexi - ako v sprchových scénach) a na strane učiteľského zboru buď krutosť alebo taktický nezáujem. Každý sa svojim spôsobom prispôsobuje obludnému systému, ktorý je tak nejako "daný". Tento mikrosvet zároveň destiluje ducha starého koloniálneho impéria, celej generácie spoločnosti, kde sa strojenosť a povinnosť vykonávať umelé rituály predpísaným spôsobom "lebo sa to tak má" snúbila s nadradenosťou a rasizmom voči podriadeným. Kamenná historická budova ktorá hostí vzdelávaciu inštitúciu - prežitok z minulosti - s kostolom plným zavilého pokrytectva a "výchovnými" hrami na vojakov - vzdoruje súdobej realite vonkajšieho sveta za bránami, kam žiaci vlastne ani nesmú. Vytvára do minulosti zahľadenú fikciu, kde mašinéria tradícií (de)formuje osobnosti mladých mužov tak aby sa podriadili hierarchii, poslúchali autority, prijímali tresty pokračovali začarovaný kruh krutosti, stali sa bezcitnými a loayálnymi nástrojmi impéria, v umelých gestách oslavovali jeho umelé hodnoty. No nie je to podané ako púhe didaktické cvičenie, divák si to "vychutná" takmer na vlastnej koži, v intímnej bezprostrednosti.
A samozrejme, pretože je to rok 1968 - vonkajšia spoločnosť podstupuje premenu, rebélia prichádza do módy. Zopár mladých sa rozhodne fyzickým aj psychickým násilím premorenej škole vzodorovať rovnako tvrdo a nekompromisne. Film ako fikcia si tak dovoľuje vykročiť až na hranicu "morálnej" únosnosti, do nekomfortnej relativity - pretože na pokrytecky-moralistickej/konzervatívnej spoločnosti proti ktorej sa búria nebolo ľudsky morálne nič.
Divák si v priebehu filmu ktorý ho fascinujúcim spôsobom vtiahne do svojho zručne vystavaného prostredia vytrpí naozaj dosť ponižovania a týrania, ktoré svojou beztrestnou mocou jedného človeka na druhým (a odporným tichým súhlasom ostatných) neraz zdvihne zo stoličky. Klimax filmu, akokoľvek surreálne cez čiaru, je tak aspoň duševným zadosťučinením, aké sa v reálnom živote málokedy dá dosiahnuť.
