Podrobnosti recenze

Čo sa týka profesionality spracovania, vizuálu - výrazne nadpriemerný a bezchybne pozerateľný snímok. Jeho motorom nie je predvídateľné romantické zbližovanie, ani hystéria z "nevery a podvádzanie", ani iné peripetie šablónovitého gay príbehu. Naopak, sledujeme skôr dynamiku rozkolu priateľov i partnerov po 15 rokoch spolužitia. Rozvrhnutie postáv je tiež sympaticky neokukané. Yoav má zvláštnu poruchu socializácie, no napriek tomu je na ňom čosi ľudské. Dan, hoci stále zamilovaný, nie je neznesiteľne lepkavý domáci typ, ale dospelý človek so sebadôverou. A Alma nie je typická fag-hag, ale očarujúca krehko-húževnatá Osobnosť.

Samozrejme, stredobodom príbehu je Yoav, "krásne škaredý" fit chlap po 40tke, rafinovane balansujúci medzi sympatiou a nesympatiou. Neviem či to je nejaká konkrétna psychologická diagnóza ... podľa naznačených útržkov z minulosti to bol školský bitkár ktorý skončil na ulici, no jeho pracovné prostredie zasa prezrádza vysokú inteligenciu (IQ), no a jeho vystupovanie v dialógoch a situáciach s najbližšímí zasa ultra nízke SQ a EQ. Je okúzľujúco svoj, tiež chladný mrzút, no s láskavou tvárou - ktorú neodhaľuje často ani ľahko. No všetci ho v jeho predispozícii tak nejako rešpektujú a niektorí aj milujú. Od hyperinteligentého výhradne-racionálne založeného človeka bez štipky zmyslu pre romantiku, nadbytočné slová, alebo nasledovanie trendov, s tvrdo kritickým náhľadom na motiváciu druhých... má nakročené k sebadeštruktívnemu asociálovi. Nie je násilný, ale ani príjemný, nehanbí sa za to a nemienie s tým nič robiť. Dan i Alma sú ochotní ho držať nad vodou, "robiť z neho človeka", ak im to ale sám dovolí. A oni chcú žiť tiež svoje vlastné napĺňajúce životy...

Načrtnúť a zahrať takúto ťažkú individualitu - tak aby bola pochopiteľná (jeho odpor k masovému trendu gayov mať deti, lebo je to "next thing to do", či "povinne" híkať nad fotkami krpcov v mobiloch - mi bol vcelku sympatický), ľudská a dokonca mala sex-appeal - je vskutku náročný projekt. A do istej miery sa tvorcom podaril, klobúk dolu. No na druhej strane, uvedomujem si že by to bol človek od ktorého by som sa inštinktívne držal čo najďalej a nenechal so sebou (tak ako Dan aj Alma) roky narábať ako s handrou ... a ich motiváci respektíve výdrži som na kĺb neprišiel ani do konca filmu. Ich láska voči nemu je tu v podstate konštanta rovnice, no chýbajú tu momenty alebo črty, ktoré by ju vysvetlili, zdôvodnili. Hoci oceňujem neokukanosť témy a postáv a nepredvídateľnosť niektorých situácií (napr. Yoavove pokusy o zblíženie s ex-kamarátom, či randenie Dana stále nevyrovnaného so starým vzťahom), to že nie všetko smeruje k zmiereniam a odpusteniam ... občas mi to prišlo ako epicky veľké sústo. Súcit diváka film akosi automaticky očakáva, namiesto toho aby sa ho snažil vyvolať.