Podrobnosti recenze

Zvláštny film s čarom ale aj (divácky ťažko zvládateľným) experimentálnym chaosom 70. rokov. Osviežujúce je na ňom najmä to ako je partička rozohraná: V podstate dvaja asi-heteráci, dokonca provokatívne z opačných táborov druhej svetovej vojny, z toho jeden blázon a druhý typický vojak "nevyčnievajúci z radu" nadviažu veľmi nepravdepodobné priateľstvo, ktoré dorastie až k fyzickej intimite. Interpretácií je mnoho.

Rušil ma dosť divadelný prednes v oboch úlohách a nie vždy uveriteľné správanie postáv. Hoci Rolfa časom nepochybne zhypnotizovala nečakaná možnosť "uliať sa z vojny" a "len tak byť", jeho zaujatie Gilleom ktorého nálady oscilujú medzi detinskými erupciami hnevu a radosti a to ako "si ho obľúbi" (či ho trpí?) mi bolo menej jasné. Umelecká licencia, budiž. Tešil ma naopak ich veľmi naturálny look (takí chlapi už sa asi nerodia, fňuk) a prirodzený šarm ... tu záverečnú intimitu som si vymodlil. ;)

V každom prípade neobvyklejší gay koncept, zaujímavá historická exotika, z čias keď všetko ešte nebolo definované do pevne daných identít - a bol priestor na hľadanie možností. "Čo keby." Určite sa to dá skonzumovať ako zvláštny portrét priateľstva, načrtnutý až do metaforickej intímnej roviny. V každom prípade, tá intimita je aj doslovne namaľovaná veľmi očarujúco - a je akýmsi zadosťučinením keď sa divák prepozerá/pretrpí dokonca. No a záver - povinne tragický "aby to bolo umenie" - našťastie s komickou bodkou.

Vôbec by som neprotestoval voči súčasnému remaku.