Podrobnosti recenze

Znova, chýba mi úplne neutrálne hodnotenie - ani neodporúčam, ani odporúčam. Na to čo poznáme z Argentíny tak trochu nezvyklejší filmársky počin. Umelecky (alebo skôr remeselne) určite ambiciózny, no chýba mu trošku klasickejšie príbehové a emocionálne ukotvenie. A pritom žáner je to dejovo vďačný - road movie (!) - ten dramatický oblúk sa snáď "spraví aj sám". No nie tak úplne ...

Ako prvá udrie do očí a uší hudba a vizuál. Emisio-v ústredný motív soundtracku je intenzívny a magický a takpovediac chytil moju pozornosť už od úvodných (tiež veľmi dizajnových) titulkov. Takisto kamera, farebnosť, perspektívy, voľba scenérií a možno aj pohľadnosť hercov - to všetko je výrazne pútavé (a niekedy až nasilu zmyselné). Technický talent tu nepochybne bol a chcel sa ukázať. Až tak, že oboje - hudba i kamera - tak nejako prebíjajú film, jeho (ne)príbeh, ktorý smutne nedobieha audiovizuálnu exhibíciu. Škoda. Na magickú atmosféru by bolo zarovené viac než solídne.

Ako film to má žiaľ kvality bezcieľného road-tripu dvoch mladíkov, ktorých emocionalita (a vzájomná chémia) je kdesi blízko bodu mrazu. Začína to už ich úvodnou sexuálnou scénou, ktorá hraničí s bezcitným znásilnením (v podstate nepekné zrkadlo toho čo "sex" znamená pre mnohých súčasných chlapov - bez zbytočných rečí vykonať praktickú potrebu bez ohľadu na pocity "tej veci" pod nimi) ... po ktorej príde ale aj na menej uveriteľnú intimitu ... a ešte menej uveriteľnú spoločnú cestu ... počas ktorej naoko pôsobia (ešte menej uveriteľne) ako "partneri" a ich vzťah sa akože-vyvíja??? Jesse, ktorý vyzeral na typický prípad "tak chladný ako nevyoutovaný ako krásny", je zároveň (nepasujúcim) rozprávačom, ktorý akože reflektuje svoje emocionálne prežívanie, ktoré v živom deji-nedeji nikde nevidno ... hoci tým s kým sa divák skôr identifikuje je síce rozhráranejší ale ľudskejší James. V skratke - celý film postavy čosi hovoria/komentujú/robia - ale ono to akosi neladí s tým ako sa postupne predstavujú predtým.

Mechanicky cestujú, mechanicky debatujú, mechanicky riešia každodenné situácie, mechanicky sa milujú ... ale čosi tam chýba. Neha? Láskavosť? Sú spolu, ale vlastne nemajú k sebe blízko a zdá sa že necítia k sebe nič. Dvadsiatnici ktorých "attention span" pokrýva len "fun" a "go" a "do". Či sa milostne zapletú s nechutne gýčovo "sladkým kučeravým anjelikom", alebo riešia staré rodinné traumy, alebo bývajú na strašidelnej haciende, alebo riešia situačnú homofóbiu - je to len zmeť cool situácií ktoré stále netvoria príbeh. Hocaké pokusy o emocionálne prejavy "neštimujú", pretože film nebuduje žiaden emocionálny oblúk či zaangažovanie diváka. Ako v "scénke" z konca sveta - lekcia tanca v plavkách, milovanie v prírode v trojke, následné nočné rozjímanie - je to celé len strašne pekné a vizuálne pútavé, ale akosi chladné, bez vnútorného drajvu, neerotické v širšom slova zmysle.

Už len kvôli hudbe a vizuálu - ako nevinné pozadie k večeri s priateľmi - by som film jednoznačne odporučil. No na intenzívne sledovanie príbehu ktorý sa diváka dotkne alebo postavy nejako premení - to žiaľ nevydá. Umelé asi ako to nezmyselné členenie na 8 kapitol, ktoré samé o sebe dejovo ani emocionálne neobstoja, nemajú tvar ani pointu.