Podrobnosti recenze
5.5 3 10
Celkové hodnocení
7.3
Příběh
6.0
Herecké výkony
8.0
Zvuk
7.0
Zpracování
8.0
Keď sa človek pozrie na "plagát" na YouTube, visí tam požehnané množstvo cien - a z môjho pohľadu ich tento sympaticky pozitívny snímok dostal právom. Nie je to jeden z tých typicky rozvhnutých gay klišé príbehov ... príbeh to ani tak nie je ... ale dotýka sa pomerne málo diskutovanej témy "sexuálnej orientácie u mladistvých". A pritom "sexuálna" naozaj nie je to správne slovo, pretože tu sa rozoberá zaujatie, zaľúbenie, citová náklonnosť ku kamarátovi rovnakého pohlavia.
Ja osobne som začal tušiť kto som v 6-8 rokoch a plne som to vedel v 12-14 rokoch (bez jedinej pozitívnej informácie o homosexualite v hocakom dostupnom médiu, v ére pred internetom) - takže samotný koncept pre mňa nie je až tak cudzí alebo "šokujúci", tak ako možno šokuje v kontexte americkej, alebo aj našej vidieckej kultúry s jej hysterickým upnutím sa na sladkú nevedomú "nevinnosť detí". (Ktorú vraj ohrozuje LGBT propaganada v podobe sexuálnej výchovy.) Skrátka, nie je to niečo čo sa človek "naučí" v dospelosti z médií, ale precítil vo vnútri seba už dávno. Aj keby to neviem ako zapieral pred sebou samým, aspoň to tušil.
Samozrejme, pointu mierne deformuje fakt, že Tyler je malý génius, ktorý uvedie do pomykova aj svojho dospelého nevlastného brata. Ich rozhovor je jadrom kraťasu. No aj mimo samotný "íkvé úkaz", Tyler zarazí dospelých tým, akým prirodzeným, samozrejmým a zrelým spôsobom sa chytá svojej identity, vrátane neistoty a toho že triezvo priznáva možnosť že ten ku komu niečo cíti nemusí jeho záujem opätovať. Som rád že som nemusel pozerať na ďalšieho otravného zajaca ktorý sa "absolútne" zamiluje a prenasleduje svoj objekt záujmu kým nedostane do nosa alebo sa ťažko dopracuje k uzmiereniu. To čo ostrieľaný gay aj divák tuší - Tyler už v sebe má.
Takže svojim spôsobom je to pohľad na naše alternatívne ja, lepšie ja, alebo budúce ja. Možno trochu závistlivý pohľad - aké to je pre generáciu po nás, ktorá už mnohé typické peripetie coming out-u 20. storočia nemusí riešiť. Aké je to vyrastať a uchopiť svoju identitu v relatívne modernom, civilizovanom a prajúcom sociálnom prostredí. Ako by to vyzeralo, keby sme to všetko, k čomu sme dospeli po desaťročiach skúseností, pokusov a omylov - ten vhľad i nadhľad - mali k dispozícii už vtedy keď sme si svoju identitu začali len uvedomovať, keď sme mali celý život a jeho možnosti pred sebou.
* Úžasná svojrázna servírka, kiežby takých osobností bolo v každodenných interakciách viac, nielen natupírovaná východoeurópska kyslá servilita. ;)
Ja osobne som začal tušiť kto som v 6-8 rokoch a plne som to vedel v 12-14 rokoch (bez jedinej pozitívnej informácie o homosexualite v hocakom dostupnom médiu, v ére pred internetom) - takže samotný koncept pre mňa nie je až tak cudzí alebo "šokujúci", tak ako možno šokuje v kontexte americkej, alebo aj našej vidieckej kultúry s jej hysterickým upnutím sa na sladkú nevedomú "nevinnosť detí". (Ktorú vraj ohrozuje LGBT propaganada v podobe sexuálnej výchovy.) Skrátka, nie je to niečo čo sa človek "naučí" v dospelosti z médií, ale precítil vo vnútri seba už dávno. Aj keby to neviem ako zapieral pred sebou samým, aspoň to tušil.
Samozrejme, pointu mierne deformuje fakt, že Tyler je malý génius, ktorý uvedie do pomykova aj svojho dospelého nevlastného brata. Ich rozhovor je jadrom kraťasu. No aj mimo samotný "íkvé úkaz", Tyler zarazí dospelých tým, akým prirodzeným, samozrejmým a zrelým spôsobom sa chytá svojej identity, vrátane neistoty a toho že triezvo priznáva možnosť že ten ku komu niečo cíti nemusí jeho záujem opätovať. Som rád že som nemusel pozerať na ďalšieho otravného zajaca ktorý sa "absolútne" zamiluje a prenasleduje svoj objekt záujmu kým nedostane do nosa alebo sa ťažko dopracuje k uzmiereniu. To čo ostrieľaný gay aj divák tuší - Tyler už v sebe má.
Takže svojim spôsobom je to pohľad na naše alternatívne ja, lepšie ja, alebo budúce ja. Možno trochu závistlivý pohľad - aké to je pre generáciu po nás, ktorá už mnohé typické peripetie coming out-u 20. storočia nemusí riešiť. Aké je to vyrastať a uchopiť svoju identitu v relatívne modernom, civilizovanom a prajúcom sociálnom prostredí. Ako by to vyzeralo, keby sme to všetko, k čomu sme dospeli po desaťročiach skúseností, pokusov a omylov - ten vhľad i nadhľad - mali k dispozícii už vtedy keď sme si svoju identitu začali len uvedomovať, keď sme mali celý život a jeho možnosti pred sebou.
* Úžasná svojrázna servírka, kiežby takých osobností bolo v každodenných interakciách viac, nielen natupírovaná východoeurópska kyslá servilita. ;)
