Podrobnosti recenze

Po tom čo sa režisér blockbustrov ako Deň Nezávislosti (x2), Godzilla, Day After či 2012 vyoutoval, natočil "poctu" udalostiam okolo Stonewall Inn. Úplne mimo svoj žáner, nevedno prečo. No ak si chcel požmukrnúť na gay komunitu, ktorej je členom, nevyšlo mu to. Vlna kritiky bola zdrvujúca. Politickú korektnosť mu však nevyčítali, skôr naopak - rozdráždila ich nekorektná kastrovanosť, "whitewashing". V prvom rade sa LGBT obecenstvu nepáčilo, že rozprávačom naratívu je biely milý slušný chlapec z farmy...

Pričom tí, ktorí udalosťami skutočne pre nás všetkých pohli boli práve indivíduá, ktorých komunita aj dnes nerada vidí: queer ľudia inej farby pleti, sex workeri, drag queens, vytočení, nekonformisti atď. Tí, ktorí nám vraj "robia hanbu" a sťažujú nám úsilie presvedčiť väčšinu akí sme slušní a neškodní a že chceme len žiť v úhľadných manželstvách podľa hetero modelu. Zatiaľ čo slušňáci sa po dekády schovávali, alebo postupovali svojimi pomalými asimilačnými metódami (ktovie či by dnes iná sexualita bola vôbec dekriminalizovaná) - "queers" z okraju spoločnosti nemali čo stratiť. Nepochybne, k potýčke s políciou prispela aj prchká povaha niektorých jendoduchších charakterov... :) Tak to už v dejinách býva - tí čo kričia v prednej línii nie sú obvykle tými, ktorí filozofujú a tvoria systematické riešenia.

Po zhliadnutí Emmerichovho filmu som bol prekvapený, že tých "pestrých" charakterov (a možno aj ironická poznámka k prostým ale odhodlaným bojovníkom v duchu toho čo som napísal o odstavec vyššie) tam predsa len je dosť. Otázka je ako vyznejú - napríklad chudák legenda Marsha P. Johnson sa tu zjavuje len ako komická figúrka. Áno, naratív bieleho spravodlivého chlapca je možno spochybniť - ale nemám prvoplánovo nič proti tomu aby bola zvolená prístupná a sympatická postava, s dobrým úmyslom, s ktorou by sa lepšie identifikovalo cieľové publikum. Kto ním ale je? Trumpovoličom z hranatých poľnohospodárskych štátov v strede Ameriky môže byť tento film ukradnutý. Teplú komunitu rozzúrilo paškvilizovanie historickej udalosti do čohosi, čo sa vzdialene snaží pripomenúť hollywoodsky doják. Ako pripomienku budúcej generácie by som odporučil skôr nejaký dokument (Before Stonewall, Word Is Out, ...).

Čo ma na tomto počine sklamalo najviac je, že nefunguje ani ako klasické epicko/emocionálne rozprávanie z fabriky na sny. Postavy sú neskutočne ploché, s nesmierne hlúpymi hláškami a dialógmi, často bezprízorne postávajú a "čumia doblba" tam kde nemajú byť len aby sa o čosi neskôr zamotali do scenárom vydupanej situácie. Skrátka - vyšiel z toho zlý film. Tieto remeselné chyby kričia tak veľmi, že som nemal ani chuť venovať sa tým politickým a historickým.

Emmerich sa v jednom z rozhovorov kde ho smažili na ražni za Stonewall, jeho koncept, scenár a postavy apologeticky vyjadril, aby sme príliš netlačili na pílu: "We are not there yet" (Ešte nie sme tam - aby to publikum bolo schopné stráviť v menej uhladenej podobe.) No to si píš! S takýmto spiatočníckym prístupom ani tak skoro nebudeme.

Naviac, je škoda že sa plytvá energiou na mystifikovanie Stonewall-u, pričom z neho len dodatočne vznikol "symbolický začiatok LGBT hnutia". Ono tých protestov, organizácií, famóznych príbehov, výskumu a aktivistickej práce ktorá viedla k LGBT právam bolo podstatne viac, po celom západnom svete. Stonewall jednoducho získal publicitu - bol tým posledným úderom kladivka po ktorom škrupinka praskla. A komunita "niečo také" (symbolickú revolúciu) potrebuje na pripomínanie. No myslím že v 21. storočí by sme si už trochu komplexnejšie uchopenie, aj s nadhľadom - môhli dovoliť.