Podrobnosti recenze
5.9 3 10
(Upraven: Červen 03, 2021)
Celkové hodnocení
6.3
Příběh
6.0
Herecké výkony
7.0
Zvuk
6.0
Zpracování
6.0
Tento film by som rád zhodnotil pozitívnejšie, než predpísané 4 kategórie dovoľujú. Remeselne je možno slabší, než sme zvyknutí, no obsahovo to prinajmenšom vyrovnane kompenzuje. Je to jeden z tých filmov po ktorom sa človek cíti dobre, zahriaty pri srdci.
Najprv tie slabiny - dej je mierne jednoduchý a priamočiary, je akosi jasné že film na ňom ani nechcel byť postavený. Tvorca chcel predniesť tézu a trebalo to vyplniť vatou čohosi ako "príbeh". Z istého uhla pohľadu by sa dalo povedať že pôsobí (ale naozaj jemne) didakticky. "Priblíženie neobvyklých vzťahových modelov obyčajnému divákovi." To všetko by sa dalo odpustiť, no potom sú tu vyslovene "hluché scény", ktoré akože majú jednotlivé konverzačné výstupy postáv prepojiť. Jeden, dvaja alebo traja kráčajú nejakou ulicou, akoby ich niekto snímal na video, bez snahy o trochu estetiky. A do toho hrá nejaká pesnička, ktorá nevyplýva z deja ani ho nepodfarbuje, ale tam len je, vďaka čomu tie scény pôsobia naozaj ako "intermezzo". Aspoň ten gýčový západ slnka počas zlatej hodinky keby skúsili! Pohrať sa v týchto výplniach s náladou/atmosférou mesta a predmestia by posunulo celý film o triedu vyššie, kamsi k Bergerovym snímkom. Celkovo vizuálne/výpravne film pôsobí ako amatérsky počin, spáchaný na kolene (na škole?). Tematicky chápem, že sa doň producenti nehrnuli.
Na druhej strane, spôsob predstavenia vzťahu v trojke (resp. v širšom poňatí polyamorie) je naozaj solídny, bez trápnej snaživosti. Áno, nejde tu len o sexuálne orgie, ale o citové prepojenie, založené na vzájomnom rešpekte, načúvaní, snahe o to aby sa nikto necítil v out-e, tolerancii, nehe. Obzvlášť to ako úprimne a bez zábran Sebastian (Juan Manuel Martino, ktorého nahotu sme si už vychutnali pri postave Fede-ho v Bergerovom Taekwondo) popisuje to po čom túži a to ako je sám konštitučne nastavený - mi bolo nesmierne sympatické. Pôsobilo to dospelo a zároveň citlivo, nie len ako dáky zvedavý školský experiment. Naopak, Nachove prvotné výhrady sú trochu repetitívne, najmä keď sa skoro v nezmenenej podobe objavujú aj hlbšie v príbehu, na tom istom leveli, akoby postava neprešla žiadnym vývojom. O to viac ma potešil finiš filmu, keď o svojom nebvyklom aranžmá rozprávajú s roztomilým prirodzeným sebavedomím so svojimi priateľmi a rodinou.
Na záver ešte raz: napriek filmárskym slabinám je téma snímku osviežujúco vzácna a uchopená/spracovaná je nielen dôstojne, ale tak že diváka emocionálne angažuje. Podarilo sa tam dostať akúsi spontánnu sympatickosť, ktorá sa nesie skoro celým filmom. Strávil som s ním čas omnoho radšej, než s kdejakým vizuálne strhujúcim ale prázdnym pseudoumením. Zdá sa že Argentína húževnato kraľuje súdobému gay filmu, ktorý má záujem diváka aj trochu provokovať a "vzdelávať" neobvyklými pohľadmi na život.
Najprv tie slabiny - dej je mierne jednoduchý a priamočiary, je akosi jasné že film na ňom ani nechcel byť postavený. Tvorca chcel predniesť tézu a trebalo to vyplniť vatou čohosi ako "príbeh". Z istého uhla pohľadu by sa dalo povedať že pôsobí (ale naozaj jemne) didakticky. "Priblíženie neobvyklých vzťahových modelov obyčajnému divákovi." To všetko by sa dalo odpustiť, no potom sú tu vyslovene "hluché scény", ktoré akože majú jednotlivé konverzačné výstupy postáv prepojiť. Jeden, dvaja alebo traja kráčajú nejakou ulicou, akoby ich niekto snímal na video, bez snahy o trochu estetiky. A do toho hrá nejaká pesnička, ktorá nevyplýva z deja ani ho nepodfarbuje, ale tam len je, vďaka čomu tie scény pôsobia naozaj ako "intermezzo". Aspoň ten gýčový západ slnka počas zlatej hodinky keby skúsili! Pohrať sa v týchto výplniach s náladou/atmosférou mesta a predmestia by posunulo celý film o triedu vyššie, kamsi k Bergerovym snímkom. Celkovo vizuálne/výpravne film pôsobí ako amatérsky počin, spáchaný na kolene (na škole?). Tematicky chápem, že sa doň producenti nehrnuli.
Na druhej strane, spôsob predstavenia vzťahu v trojke (resp. v širšom poňatí polyamorie) je naozaj solídny, bez trápnej snaživosti. Áno, nejde tu len o sexuálne orgie, ale o citové prepojenie, založené na vzájomnom rešpekte, načúvaní, snahe o to aby sa nikto necítil v out-e, tolerancii, nehe. Obzvlášť to ako úprimne a bez zábran Sebastian (Juan Manuel Martino, ktorého nahotu sme si už vychutnali pri postave Fede-ho v Bergerovom Taekwondo) popisuje to po čom túži a to ako je sám konštitučne nastavený - mi bolo nesmierne sympatické. Pôsobilo to dospelo a zároveň citlivo, nie len ako dáky zvedavý školský experiment. Naopak, Nachove prvotné výhrady sú trochu repetitívne, najmä keď sa skoro v nezmenenej podobe objavujú aj hlbšie v príbehu, na tom istom leveli, akoby postava neprešla žiadnym vývojom. O to viac ma potešil finiš filmu, keď o svojom nebvyklom aranžmá rozprávajú s roztomilým prirodzeným sebavedomím so svojimi priateľmi a rodinou.
Na záver ešte raz: napriek filmárskym slabinám je téma snímku osviežujúco vzácna a uchopená/spracovaná je nielen dôstojne, ale tak že diváka emocionálne angažuje. Podarilo sa tam dostať akúsi spontánnu sympatickosť, ktorá sa nesie skoro celým filmom. Strávil som s ním čas omnoho radšej, než s kdejakým vizuálne strhujúcim ale prázdnym pseudoumením. Zdá sa že Argentína húževnato kraľuje súdobému gay filmu, ktorý má záujem diváka aj trochu provokovať a "vzdelávať" neobvyklými pohľadmi na život.
