Podrobnosti recenze

"Krásne čosi" ma celkom príjemne prekvapilo ... svojim zvláštnym polo-smutným rozprávaním, ktoré zachytilo rôzne dôverne známe momenty, situácie, pocity v gay životoch, o ktorých sa obvyle diskutuje len málo. Vo výsledku sa podaril celkom zdravý balans "ťatia do živého" a divácky prístupnej "citlivosti" - nevznikla z toho neznesiteľná depresia, ani úplne ľúbivý romantický gýč. Konečne sa niekto rozhodol rozprávať trochu inak.

Na jednej strane vizuálne pôsobí snímok ako poďmeztohospraviťumenie - tým ako všetko (až trochu moc okato) tónuje do hnedých a zlatých odtieňov, aby to nepôsobilo plocho ani príliš nehýrilo farbami. Príbehovo sa to sprvu zdá ako séria krátkych filmov o ironicky boľavých situáciach gay randenia a vzťahovania, no v druhej polovici filmu ich celkom zmysluplne premotá. Náčrt postáv milo skombinoval nesympatie a sympatie, tak ako dej vypointoval láskavé momenty s trpko-ironickými zvratmi.

Spisovateľ zažívajúci tvorivý blok a trpiaci "kultúrou" moderných mestských "dates" ktoré divokú vášeň zaklincujú odťažitými rozpakmi. ("You soul-less dick" to tak nejako krásne zhŕňa.) To že sa niekto rozhodol načať túto tému "maskulínnej sexuality" kde sebavedomie prekrýva nedospelosť, citovú nedostatočnosť, stoický chlad maskujúci zranenia a neistotu - aj keď len vlažne - považujem za chvályhodný počin, je to stále vzácny jav. Scény s láskavým a usmievavým hetero kamarátom pohladili na duši. Mladý herec, ktorý sa cíti byť objektom/plyšákom vo vzťahu s excentrickým výtvarníkom, zasypávaný prázdnými romantickými komplimentami a vzápätí používaný na sex, ktorý strieda chlad. Frustráciu si kompenzuje využívaním svojho hereckého talentu na parazitovanie na platiacich nápadníkoch. Žoviálny mediálny agent, ktorý rád svoje obete ohuruje, no skrýva sa v ňom aj sympaticky duchaprítomná ľudkosť.

Divák nadobúda v situáciách rôzne dojmy z postáv, ale tie sa našťastie menia, dovysvetľujú a aj obracajú - čo v zmysle "snahy o pochopenie druhých" považujem za chvályhodný projekt. Nie je to možno najprehľadnejšie vystavaný film, ale aspoň nie je primitívne jednoduchý. To že divákovi sprostredkuje "aha, aj niekto iný sa takto podobne cítil" v tých trpkejších, absurdnejších, ironickejších situáciách života (v ktorých sme väčšinou sami a netrúfame si alebo nemáme s kým o nich rozprávať) - je malá udalosť. Obzvlášť keď do tej horkosti dokáže prepašovať aj trochu perspektívy, pochopenia, možno nádeje.