Podrobnosti recenze
8.3 11 10
Celkové hodnocení
6.5
Příběh
5.0
Herecké výkony
8.0
Zvuk
6.0
Zpracování
7.0
Príjemne pozitívny letný príbeh, ktorý neoplýva epickými dramatickými zvratmi, ale umožňuje zasnívať sa "čo by bolo keby" bez toho aby sa minul uveriteľnosti ľúbivým podaním. Celkom solídne odvedený amalgám civilnej realistickosti a pohladzujúcej láskavosti. Nie je to úplne kategória "Call Me By Your Name" ... ale na pár miestach to možno bude aj takmer pochvalou.
Tom prichádza so sestrou Bertille a rodičmi na letný dom, aby sa nechali unášať nevinnou rutinou na striedačku medzi jazerom a plážou - no na druhý deň sa v ich detskej spálni ocitne aj Félix. Ten je na rozdiel od (až príliš) disciplinovaného Toma svojhlavý a zvedavý - no napriek tomu medzi nimi vznikne priateľstvo so zopár teenagerskými intímnymi experimentami, napriek tomu že Félix má aj svoju "letnú priateľku".
Bolo príjemné po dlhej dobe vidieť film, ktorý ma neiritoval klišé, predramatizovanosťou, či sebe-slúžiacimi emocionálnymi výbuchmi. Realistická civilita tu nedobudla seriózny rozmer - sympatickým spôsobom. Tom je zakríknutý introvert - s ktorým som sa vedel perfektne identifikovať. Je nevinne neskúsený, zo zvyku rezervovaný a submisívny, no nie naivný ani blbý - je tam cítiť prítomnosť inteligencie, opakovane sa prejavuje celkom dospelým spôsobom. Podobne (aj keď trošku viac karikatúrou) je vykreslená otravne všetečná, detisnká ale aj bystrá Bertille ... no a Félix - je zahraný ako hormónmi prekypujúci teenager ktorý "hrá" dojmy na okolie (alkohol, tráva, párty, dievčatá, cool výzor) - síce ťažko odlíšiť jedno hranie od druhého "hrania" (čo mohlo niektorých divákov odpudiť), no predsa sa mi páčilo ako netuctovo s citom a spoľahlivosťou dokázal sprevádzať (a po malých krokoch zvádzať) Toma pri uvedomovaní a objavovaní svojej sexuality/lásky/orientácie. Už toto je na teenage film výkon.
Mne osobne celkom sadlo, že napriek rôznym nepríjemným situáciam (napríklad pozorovanie Félixa s dievčaťom) Tom nepredvádza žiadne epické výbuchy ako 99 zo 100 podobne umiestnených postáv, ale pretrpí si ten moment a pokračuje ďalej - čo uveriteľne korešponduje s jeho osobnosťou. Tú postupne odhaľuje za statickou introvertskou tvárou práve v reakciách na intenzívne podnety. Dokonca sú tu aj realisticky vykreslené negatívne črty postáv - v prípade Toma jeho paušálne prevracanie očí nad sestrou či "finančné machinácie" z pozície staršieho brata, podľa toho ako chce zaimponovať Félixovi ;)
Ocenil by som trochu viac práce s atmosférou (z juhu Francúzska sa dalo vyšťaviť aj viac). Presque rien (asi obľúbený francúzsky filmársky štýl) - teda že nič zásadné sa takmer neudeje - možno vnímať ako silu ale aj slabinu snímku. Myslím, že tento by ustál aj trochu príbehu, kľudne aj za cenu dlhšej stopáže. Tá otvorenosť a intímna pozornosť Félixa je trochu scenáristicky vykalkulovaná, ale budiž - keď chceme pozitívny film, tak musíme robiť pozitívny film. Jediné čo mi naozaj nesadlo svojou zbytočnosťou bol záverečný dovetok - na tom mieste už nemal žiaden dramatický potenciál ... úplne by stačil ten pohľad keď Félix nahodil slúchadlá a zabáva sa s telefónom, než aby nedočkavo prečítal Tomov list ;)
Tom prichádza so sestrou Bertille a rodičmi na letný dom, aby sa nechali unášať nevinnou rutinou na striedačku medzi jazerom a plážou - no na druhý deň sa v ich detskej spálni ocitne aj Félix. Ten je na rozdiel od (až príliš) disciplinovaného Toma svojhlavý a zvedavý - no napriek tomu medzi nimi vznikne priateľstvo so zopár teenagerskými intímnymi experimentami, napriek tomu že Félix má aj svoju "letnú priateľku".
Bolo príjemné po dlhej dobe vidieť film, ktorý ma neiritoval klišé, predramatizovanosťou, či sebe-slúžiacimi emocionálnymi výbuchmi. Realistická civilita tu nedobudla seriózny rozmer - sympatickým spôsobom. Tom je zakríknutý introvert - s ktorým som sa vedel perfektne identifikovať. Je nevinne neskúsený, zo zvyku rezervovaný a submisívny, no nie naivný ani blbý - je tam cítiť prítomnosť inteligencie, opakovane sa prejavuje celkom dospelým spôsobom. Podobne (aj keď trošku viac karikatúrou) je vykreslená otravne všetečná, detisnká ale aj bystrá Bertille ... no a Félix - je zahraný ako hormónmi prekypujúci teenager ktorý "hrá" dojmy na okolie (alkohol, tráva, párty, dievčatá, cool výzor) - síce ťažko odlíšiť jedno hranie od druhého "hrania" (čo mohlo niektorých divákov odpudiť), no predsa sa mi páčilo ako netuctovo s citom a spoľahlivosťou dokázal sprevádzať (a po malých krokoch zvádzať) Toma pri uvedomovaní a objavovaní svojej sexuality/lásky/orientácie. Už toto je na teenage film výkon.
Mne osobne celkom sadlo, že napriek rôznym nepríjemným situáciam (napríklad pozorovanie Félixa s dievčaťom) Tom nepredvádza žiadne epické výbuchy ako 99 zo 100 podobne umiestnených postáv, ale pretrpí si ten moment a pokračuje ďalej - čo uveriteľne korešponduje s jeho osobnosťou. Tú postupne odhaľuje za statickou introvertskou tvárou práve v reakciách na intenzívne podnety. Dokonca sú tu aj realisticky vykreslené negatívne črty postáv - v prípade Toma jeho paušálne prevracanie očí nad sestrou či "finančné machinácie" z pozície staršieho brata, podľa toho ako chce zaimponovať Félixovi ;)
Ocenil by som trochu viac práce s atmosférou (z juhu Francúzska sa dalo vyšťaviť aj viac). Presque rien (asi obľúbený francúzsky filmársky štýl) - teda že nič zásadné sa takmer neudeje - možno vnímať ako silu ale aj slabinu snímku. Myslím, že tento by ustál aj trochu príbehu, kľudne aj za cenu dlhšej stopáže. Tá otvorenosť a intímna pozornosť Félixa je trochu scenáristicky vykalkulovaná, ale budiž - keď chceme pozitívny film, tak musíme robiť pozitívny film. Jediné čo mi naozaj nesadlo svojou zbytočnosťou bol záverečný dovetok - na tom mieste už nemal žiaden dramatický potenciál ... úplne by stačil ten pohľad keď Félix nahodil slúchadlá a zabáva sa s telefónom, než aby nedočkavo prečítal Tomov list ;)
