Podrobnosti recenze

Milovníkom dunivého techna a la Berghain sa tento film bude "počúvať" nepochybne dobre, na fanúšikov postmoderny bude mrkať z každého druhého záberu nadpriemerne kreatívna (aj keď nie angažujúca) výtvarnosť - ktorá je sama o sebe cool, hoci nijako nekonštruuje príbeh. Umenie pre umenie - stačí že to dobre vyzerá a že je to tvorivo provokatívne, miestami šokujúce (jatky medzi intelektuálmi stále fičia) - nemusí to nutne rozprávať zmysluplný príbeh so solídnym dramatickým oblúkom, predstaviť hrdinov s ktorými sa dá empatizovať alebo mať konkrétny zmysel, pointu ... nech si to každý interpretuje sám, ako sa mu páči.

Film osciluje kdesi medzi psychedelickým tripom a trilerom, vlažnou romancou a surovou odťažitosťou. Načrtnúť portrét mladého muža so záchvatmi úzkosti takoutou znepokojivou formou, možno naznačujúcou jeho komplikovaný emocionálny vzťah s realitou je určite pre oko a ucho pôsobivé, ale neviem nakoľko stráviteľné pre diváka. Hoci nie som dogmatik čo sa týka logiky a racionality v umení (film nemusí byť krížovka a la Hercules Poirot), neviem či tu pomôže ani to "pocitové rozumenie".

Hlavná postava Jakoba je natoľko introvertná, že sa divákovi na možnosť empatie málo otvorí. Jeho flirt s Kristijanom je podaný tak "grindrovo" vlažne a mechanicky, že veľmi nezafunguje ani ako romantika. Čo zostane? Vizuálne ohurujúci trip odnikiaľ nikam - s možnosťou metaforických interpretácií, ak sa niekomu do nich chce. Najskôr si treba šľahnúť DMT tak ako postavy (a stavím sa že aj tvorcovia). Na rakúsku exotiku profesionálne pôsobivé, ale môj typ filmárskeho umenia to nie je. To už skôr Climax...