Podrobnosti recenze

Amatérsky snímok pôsobí prekvapivo konzistentne, s primeraným dramatickým oblúkom, neznevažuje sa zbytočnou presladenosťou a neurazí ani vizuálne. Špecifické utlmené tónovanie (a atmosféra zimného Paríža) mu pridáva na atmosfére. Zaujala ma celková clivá nálada deja, bez pre-excitovaných emócii. Postavy tu pracujú skôr so svojim rozčarovaním, opatrnosťou, prekonávajú pancier ktorý si voči životu vybudovali. Nie je to bombastické zamilovanie, ale skôr váhavé otváranie sa niekomu kto možno za to stojí. Riskovať zranenie alebo pokračovať v dôverne známom bepečí samoty?

Samozrejme, stopy "ochotníctva" i nejaká uhladenosť tú isto sú - aspoň sa k tomu tvorcovia milo priznávajú situovaním príbehu do divadelného prostredia. Scény kde hrajú alebo nacvičujú divadlo sa tak prelínajú so scénami kde hrajú v samotnom filme - a možno im tak divák odpustí trochu topornosti. Dvaja ústrední protagonisti sú sympatickí, ale skôr takým civilným "neľúbivo" zaujímavým spôsobom, čo vidím ako ďalšie plus.

Nič nové pod slnkom, ale určite nie katastrofa. "Mierne dlhší kraťas" ma celkom obstojne držal od začiatku do konca v pozonosti - a tých 30 minút neľutujem.