Podrobnosti recenze

Po filme And Then We Danced (2019) ďalšie veľmi vydarené dielo z Gruzínska. Aj keď teda opäť vo švajčiarskej produkcii, ale možno je to dobre, na filme je to poznať skôr v pozitívnom zmysle slova. Atmosféra je vyslovene prímorská, až prekvapujúco európska. Keby som si pozeral len scenérie, nespoznal by som, že film nie je trebárs zo stredomoria a aj hlavná hrdinka by pokojne mohla dobehnúť nie z Tbilisi, ale z Barcelony Čo sa týka príbehu, téma je silná a univerzálna. Akí dokážu byť ľudia prijebaní a obmedzení v rámci toho, že majú pocit, že konajú v mene ochrany väčšiny. Vidiek a cirkev. Pravidlá, ktoré si väčšina nadiktuje si aj tvrdo vymáha. Zhubné následky to ale má na životoch všetkých. Dá sa z toho von aj nejako inak než len nohami napred alebo busom do mesta? Tempom aj emóciou je film veľmi jemný. V konečnom dôsledku je ale hlboký a silný. Za mňa presne to, čo mám rád. Hodnotím veľmi veľmi pozitívne.