Podrobnosti recenze

Počtom hviezdičiek je nemožné vyjadriť môj názor.

Pozerala som to úplne od začiatku, čo znamená, že som každý týždeň čakala na novú epizódu. Úžasní herci, catchy trailer, 16 epizód… Naozaj som sa tešila. Presvedčila som kamarátku, aby to pozerala so mnou, pretože po tretej epizóde som usúdila, že budem potrebovať niekoho, s kým sa o tom budem môcť rozprávať. Posielali sme si edity, teórie a rôzne iné hlúposti a spoločne sa rozplývali nad všetkýmí postavami.

Upozorňujem, že v tejto recenzii sa nevyhnem spoilerom. Chcem napísať, čo si naozaj myslím a bez spoilerov to nebude možné. Pár minút dozadu sa ma môj pen pal friend spýtal, koľko bodov z 10 by som tomu dala. Úprimne? Nechcem odpovedať, ale bolo by to 6.5. Nedokážete si ani len predstaviť ako veľmi ma mrzí, že niečo takéto píšem práve o We are.

Začalo to perfektne. Prvé epizody a vlastne celá prvá polovica sa niesli v takom pohodovom a roztomilom duchu. Spoznali sme postavy, ich charaktery, dynamiku celej friends group a mohli sme sa zoznámiť s párikmi a vybrať si, ktorým fandíme najviac. Prirodzene, všetkým. Žiadny trojuholník, žiadne zbytočné drámy. Bavíme sa o prvej polovici. Iba v thajskom BLku je možné, že v partii desiatich kamarátov sa vytvorí páť párikov, ale nad tým sa nemienim pozastavovať.

Hlavný pár, Phum a Peem, ktorých stvárnili Pond a Phuwin, hviezdili na plnej čiare. Ich chémia je neskutočná, a aj keď sa mnoho ľudí sťažuje, že na Phuwinovi vidno, že sa s Pondom nechce bozkávať, ja som mala celý čas pocit, že to nebol Phuwin, ale Peem, kto si nebol istý. Chápete? Postava, nie herec. Keď boli na scéne oni, všetko ostatné išlo bokom. Ako môže byť niekto tak zlatučký? Tak ako pri nich, som sa naposledy rozplývala rok a pol dozadu pri MSP.

Tu sa ale dostávam ku kameňu úrazu. Všetko, čo som doposiaľ napísala, platilo pre prvú polovicu. Phum a Peem nemali pekné prvé stretnutie, no vzájomné city si k sebe našli cestu veľmi rýchlo. Po toľkých nádherných scénach, bozkoch, pohľadoch, utešovaní, podporovani, povzbudzovaní a iných veciach… Ako sa Peem po tomto všetkom mohol zatváriť tak zaskočene, keď Phum povedal,, že sa mu páči? Prečo vôbec povedal, že sa mu páči? Všetci vieme, že v tomto čase ho už dávno miloval. Prečo sa Peem rozhodol hrať na nedostupného so slovami: “Try to win my heart then.”, keď o epizodu skôr povedal: ,,Haven’t I fallen for you enough already?” Prečo mali zrazu problém dať si bozk na líce, keď predtým sa bez okolkov bozkávali na pery?

TanFang:. Tak nejako som tušila, že títo dvaja si ukradnú moju pozornosť. Tana som milovala od prvej scény a nemohla som sa dočkať ako sa rozvinie jeho vzťah s Fangom. Na rozdiel od ostatných, títo sa na nič nehrali. Všetka dráma medzi nimi sa odohrala pred začiatkom seriálu a my sme sa s nimi zoznámili krátko predtým ako spolu začali chodiť. Raz som natrafila na komentár, v ktorom to niekto zhodnotil tak, že keby všetci mali Tanovu odvahu a Fangovu pohotovosť, seriál by skončil na piatej epizóde. Nie som autorka tohto výroku, ale súhlasím s ním na plnej čiare.

Keď sa dali dokopy, čakala som nejakú drámu. Predsa len, boli kamaráti a zrazu sú vo vzťahu, čo sú dve veci, ktoré sa absolútne nemôžu zrovnávať. Čakala som, že nám tvorcovia ukážu ako tieto absolútne protiklady dokážu spolu fungovať. Nič. Ja viem, že protiklady sa priťahujú, ale títo dvaja sú extrém a veľmi rada by som vedela ako ich vzťah vlastne funguje. Drvivá väčšina ich scén je totiž založená na tom, že Tan je príliš otravný a Fang by síce mal byť rád, ale na mňa osobne to pôsobilo, akoby mu Tan liezol na nervy a nevedel ako ho poslať niekam. Áno, som jedna z tých, ktorí spočiatku tvrdili, že Fang nejaví žiadny effort o vzťah s Tanom, a že je to celé postavené na druhej polovičke. Časom sa ukázalo, že Fang sa takisto zaujíma, no kým k tomu prišlo, prečkali sme mladosť. Celý ten ich vzťah mi prišiel toxický. Neviem ako to mám vysvetliť, ale proste mi k sebe dlhú dobu neposlali. Spočiatku áno, potom nie a potom zase áno a zasa nie. Fang sa spamätal a ja som mala chuť buchnúť šampanské. Špagetová scéna ma posadila na zadok a až v tom momente som uznala, že snaha je aj z Fangovej strany. Problém ale nastal v momente, keď sa Fang pred Tanom rozplakal. Naša princeznička Fang, sa rozplakal pred Tanom. A Tanova reakcia? Typický Tan. Haha hihi, cmon babe, don't cry, you're so cute… For real? Toto bola situácia, ktorá vyslovene vyžadovala Tanovu serióznosť. Ja viem, že on také slovo asi ani nepozná, ale táto situácia po nej priam kričala. Doslova a do písmena. Tan sa mal zachovať úplne inak. Chápem, že Fang možno v danej situácii potreboval Tanov prehypovaný optimizmus, ale situácia kričala po presnom opaku. Čo sa týka ich backstory… Chcela by som vidieť celý príbeh. Ako mohol byť Fang badboy? AKO??? Tak ako som Tana na začiatku milovala, tak som ho na konci nedokázala vystáť.

QToey. Priznávam, na ich linku som sa až tak veľmi netušila. Hercov poznám z MSP, kde boli zatienení hlavným párom a moju pozornosť ani zďaleka neupútali. Tu som si ich ale vnímala a musím povedať, že ich chémia je dychberúca. Q a Toey spolu takisto majú nejakú minulosť, po ktorej odhalení som si povedala, že Toey je stalker. Stále som ho ale mala rada. Toey je zlatíčko. K nim portable nemám čo viac povedať. Myslela som, že ma budú zaujímať najmenej, ale opak bol pravdou. Od momentu, kedy veci medzi Phumom a Peemom prestali dávať zmysel, som svoju pozornosť venovala im. Ešte dodám, že mi celkovo v porovnaní s ostatnými pármi, vadili najmenej.

No a napokon ChainPun. Tak nejako som tušila, že im to bude trvať najdlhšie a mala som pravdu. Posledná scéna poslednej epizódy, presne ako som predpokladala. Som veľmi rada, že si vyjasnili čo k sebe cítia, ale úprimne? Možno by mi tak celkom nevadilo, keby zostali v tej platonickej rovine. Teší ma, že nezostali, ale bolo by zaujímavé vidieť presný opak.

Čo sa týka samotného príbehu… štyri romantické linky do seba krásne zapadli. Práve som si spomenula na Kluena a objavila ďalší kameň úrazu. Mala som ho rada, od začiatku bolo jasné, že k Peemovi niečo cíti, ale takisto akceptuje Peemove city k Phumovi. Nechápem teda vlnu hatu, ktorú naňho sledovatelia uvrhli. Čo ma ale naštvalo, bolo, že chlapec urobil drámu, ktorú vlastne neurobil on ale Toey, a zmizol. Koniec mohol patriť aj jemu a mohol byť súčasťou diania.

Dej bol dosť jednoduchý. Nedialo sa prakticky nič veľkolepé, aj keď od som od 16 epizód čakala nával drámy. Niekde medzi riadkami môžeme nájsť množstvo hlbších tém, ktoré sa však ani zďaleka neodoryli do takej miery, do akej mohli a mali. Ako príklad použijem Phumovu situáciu s otcom. Nevieme o nej prakticky nič. Nemajú dobrý vzťah a otec poslal Phuma do zahraničia. Dobre, ale prečo to urobil? Prečo Phum odišiel, ale Fang nemusel? Prečo, keď sa Phum zoznámil s Peemovou rodinou, nedostali sme ani náznak žiarlivosti a závisti voči Peemovmu vzťahu k rodičom?

Už začiatkom druhej polovice som si všimla, že tvorcovia sa zamerali na množstvo cute scén bez hlbšieho významu. V mojich očiach je 16 epizód úplne zbytočných. Malo to potenciál, bolo tu načrtnutých množstvo vecí, ktoré sa mohli stať, no namiesto toho sa dej vliekol a pri niektorých momentoch som mala pocit, že strihači neboli pri zmysloch, keď dávali tento seriál dohromady a to najmä pri scénach Phuma a Peema.

Mrzí ma všetko zlé, čo som o We are povedala. Žiaľ, to všetko si naozaj myslím. Podľa môjho názoru sa tvorcovia spoliehali na dobrý casting, čo im v konečnom dôsledku aj vyšlo. Keď sa pozriete na IMDB alebo MDL, We are má naozaj vysoké hodnotenia. Na MDL som raz viedla diskusiu, ktorej účastníci sa zhodli na tom, že keby herecké obsadenie tvorili nováčikovia alebo menej známe tváre, rating by sa netočil okolo osmičky, ale šestky.
Je to jednoducho premrhaný potenciál. Už dlhšie si všímam, že Thajská produkcia dáva na kvantitu nad kvalitou, čo sa nie vždy vypláca. We are zožalo úspech. Drvivá väčšina sledovateľov to miluje a hodnotí pozitívne. Ja by som veľmi rada urobila to isté, no nemôžem.

Pozitívum, ktoré We are prinieslo, je, že AouBoom si získali obrovskú pozornosť fanúšikov a predpokladá sa, že čoskoro by mohli mať svoj vlastný seriál. Po toľkých vedľajších rolách by už bolo na čase, nie?

Viem, že moje slová nie sú ani zďaleka pozitívne, no aj napriek všetkému čo som napísala, odporúčam pozrieť si to. Námet bol perfektný, zlyhalo samotné spracovanie. Akoby režisér, ale predovšetkým scenárita nemal čas a chcel to mať čo najskôr za sebou.
Verím, že všetky tváre čoskoro znova uvidím v niečom novom a viac zmysluplnom.