Podrobnosti recenze

Solídny snímok vo svojej špecifickej žánrovej kategórii, ktorý ma ničím svetoborne neprekvapil (príbeh, herectvo, zápletky), ale zároveň mu nemôžem ani nič zásadné vytknúť. Je to pocitvá "commingoutovka" z malého mesta, s homofóbmi na strednej škole, pokazeným kamarátstvom i nádejou novej lásky. Nič viac a nič menej - ale niekedy práve to divák môže hľadať, čosi "klasické", familiárne, do istej miery predvídateľné.

Páčila sa mi voľba hercov, ktorí nie sú na prvý pohľad tuctoví krásavci, ale človek sa na nich musí zahľadieť a môže tak objavovať rôzne črty - v ich silnejších aj slabších momentoch. Emocionalita teenagerov je mi už vzdialená, ale pasuje to tu do šablóny "angry young man", občas sa človek diví prečo veci nevyklopí na rovinu, nerieši ich cez rodičov či inštitúciu školy ... pretože tí a tá tu hrajú len akési inertné krovie. Veci sa dejú, občas aj brutálne, ale nikto okrem uzatvoreného sveta mládeže ich akoby "nevidí", iba ak v povrchných dôsledkoch.

Väčšina ústredných postáv má aj sympatické aj menej sympatické črty, čo je vo výsledku len plus. Rodičia, súrodenec i spolužiaci pôsobia mierne klišé, ale našťastie sa to scenársiticky ani herecky nezvrháva, takže to rušilo minimálne. Trochu nekonzistencie u mňa vzbudila postava otca, ktorý pôsobí na začiatku až na hrane machisticky - a ku koncu dojímavo zmierlivo. Chvíľami som mal ako divák pocit, že som prevedený povinnou jazdou takých emócií, aké si tvorcovia nadizajnovali, ako sa na taký film "patrí". Napriek tomu sa až príliš nesklzáva do uhladenosti či emocionálneho gýča, v ktorom sa mnohé podobné snímky utopia. Je tu i trocho zdravého odstupu, realistickosti, "tak to v živote chodí" - čo mi vo výsledku prišlo stráviteľnejšie.

Z pohľadu lásky je to nadávkované v podstate bez chyby, z pohľadu nenávisti, miery homofóbie aj jej formy - sa mi trochu nechce veriť že je dej zasadený do súčasnosti, v krajine ako Austrália. Žeby didaktická snaha tvrcov rozpovedať špecifický archetypálny príbeh (na aký sú/sme zvyknutí z prierezu kvír kinematografie) s vopred nalinkovaným spádom i morálnym ponaučením - prevacovala ukotvenie na zvolenom mieste a v čase? Naviac - to podstatné: "keď to prasklo" - tvorcom akosi z deja ušlo - film ma v sebe citeľnú dieru a divák môže chvíľu nechápať.

Vizuálne je to velku pozerateľné, žiadna amatérčina, ale ani žiadne strhujúce krajinky. Odohrávať by sa to mohlo kľudne tak na americkom predmestí, ako v austrálskom Melbourne. Komu táto estetika pasuje, nebude sklamaný, aj keď ide o pomerne komorný dej.