Podrobnosti recenze
3.6 3 10
(Upraven: Duben 06, 2010)
Celkové hodnocení
4.8
Příběh
3.0
Herecké výkony
5.0
Zvuk
6.0
Zpracování
5.0
Popiska k filmu je trochu zavádzajúca - aj keď môže trochu vystihnúť typ divákov, ktorým sa môže páčiť: Intelektuálom, ktorí v ňom budú hľadať skryté významy, symboly a obsah - ktorý tam nie je. Režisér tvrdí (vo filme o filme), že natočil film o hľadaní samého seba skrz seba (nie z pohľadu iných). Úloha ostatných postáv je jednou z mála "point" filmu, preto ju neprezradím.
Praxis ma najprv zaujal práve útržkovitým a poprehadzovaným rozprávaním, no asi v polovici som prestal sledovať absurdné číslovanie kapitol a takisto dúfať že príde ešte niečo prekvapujúce. Nestalo sa. Málo scén filmu sa veľa krát opakuje - čo by mohlo mať zmysel, ak by sa tieto v nových kombináciách vyjasňovali, nadobúdali nové významy, ale ani náhodou. Takisto pomalé tempo by nevadilo, keby plnilo funkciu - tu však hovoríme len o naťahovaní pre naťahovanie veľkého prázdna. Jediným záchytným bodom, mimo pointy, je "syndróm fragmentovanej identity", ktorý by vysvetľoval formu filmu... ale film nikam ďalej nesmeruje.
Režisér sa vyjadril, že jeho film rozpráva o množstve závažných tém - závislosť na liekoch, duševná porucha, samovražda, nenaplnená láska, sexuálna identita, ... Omyl. On nerozpráva, on ich spomenie - doslova vymenuje - niekedy efektne zobrazí, ale nijak s nimi nepracuje. Herci vraj museli zvládnuť hrať subtílne, veľa vyjadriť tvárou - v tichosti. Obávam sa, že aj keby toho boli schopní, nemali čo. A jeden z nich naviac musí prednášať neznesiteľné hlášky ako z magazínu "10 rád ako byť úspešný" a robí to nesmierne toporne.
Voči abstraktnému umeniu som bol vždy podozrievavý. Neobľubujem zízať na škvrny a na čierne štvorce na červenom pozadí. Mnoho z tohto umenia vzniklo ako "truc", škandál, s cieľom šokovať publikum, prevrátiť zabehané postupy. Zlé však je, ak sa z niečoho čo šokuje (a ironizuje predošlé umelecké smery) stane umelecký smer (nekonečne krát kopírovaný) sám o sebe. Áno, môžem to celé na seba nechať pôsobiť a čakať, aké emócie to vo mne vyvolá. V prípade tohto filmu, skrytý zmysel môže naozaj vzniknúť len v mojej fantázii, tú však dostatočne nevybudil. Kde nič - tu nič.
Praxis ma najprv zaujal práve útržkovitým a poprehadzovaným rozprávaním, no asi v polovici som prestal sledovať absurdné číslovanie kapitol a takisto dúfať že príde ešte niečo prekvapujúce. Nestalo sa. Málo scén filmu sa veľa krát opakuje - čo by mohlo mať zmysel, ak by sa tieto v nových kombináciách vyjasňovali, nadobúdali nové významy, ale ani náhodou. Takisto pomalé tempo by nevadilo, keby plnilo funkciu - tu však hovoríme len o naťahovaní pre naťahovanie veľkého prázdna. Jediným záchytným bodom, mimo pointy, je "syndróm fragmentovanej identity", ktorý by vysvetľoval formu filmu... ale film nikam ďalej nesmeruje.
Režisér sa vyjadril, že jeho film rozpráva o množstve závažných tém - závislosť na liekoch, duševná porucha, samovražda, nenaplnená láska, sexuálna identita, ... Omyl. On nerozpráva, on ich spomenie - doslova vymenuje - niekedy efektne zobrazí, ale nijak s nimi nepracuje. Herci vraj museli zvládnuť hrať subtílne, veľa vyjadriť tvárou - v tichosti. Obávam sa, že aj keby toho boli schopní, nemali čo. A jeden z nich naviac musí prednášať neznesiteľné hlášky ako z magazínu "10 rád ako byť úspešný" a robí to nesmierne toporne.
Voči abstraktnému umeniu som bol vždy podozrievavý. Neobľubujem zízať na škvrny a na čierne štvorce na červenom pozadí. Mnoho z tohto umenia vzniklo ako "truc", škandál, s cieľom šokovať publikum, prevrátiť zabehané postupy. Zlé však je, ak sa z niečoho čo šokuje (a ironizuje predošlé umelecké smery) stane umelecký smer (nekonečne krát kopírovaný) sám o sebe. Áno, môžem to celé na seba nechať pôsobiť a čakať, aké emócie to vo mne vyvolá. V prípade tohto filmu, skrytý zmysel môže naozaj vzniknúť len v mojej fantázii, tú však dostatočne nevybudil. Kde nič - tu nič.
