Podrobnosti recenze

Ďalší film zo 70. rokov, ktorý potvrdzuje, že divácka a autorská inteligencia už niekoľko dekád klesá a vraciame sa kamsi späť do moralizujúcej a zadubenej spoločnosti. Zároveň potvrdzuje legendu o švédskych filmoch, ak nie o škandinávskej spoločnosti vôbec.

Aj keď ma sexualita žubrienkov veľmi ako téma nezaujímala, spôsob spracovania je nanajvýš inteligentný, vkusný, profesionálny ... a čo sa týka drobných epizód deja zaujímavý. Pozerať sa naň dá doslova v nemom úžase - ako dospelo a ľudsky sa dokážu ľudia v spoločnosti správať, ako vedia prijímať inakosť bez tančekov - ako úplne samozrejmú vec.

V podstate ide o reálnejšiu a vážnejšiu severskú variáciu na školský príbeh (Kantor Ideál, Cesta do hlubin študákovy duše), ktorý zaľudňujú postavičky študentov dutých, citlivých intelektuálov, teplých, profesorov konzervatívnych aj mladých a pokrokových. Do nevinného deja sú postupne zapletené zaujímavé témy - demokracia, solidarita, osamelosť, právo spoločnosti nad jednotlivcom, vzdelávacia mašinéria). Zároveň je nostalgickou spomienkou na časy, keď ešte sexuálna revolúcia a ideály hippies viseli vo vzduchu. Keď nielen mladí dokázali ešte rebelovať... nielen ako módnu pózu, ale s pre prospešnú vec. Treba si dať pozor, aby sme sa nezakuckali, keď tieto "deti" na záver poodhalia pokrytectvo dospelákov.