Podrobnosti recenze

Mám rád filmy a dokumenty z obdobia 2 svetovej a holokaustu, pretože slúžia ako memento... memento, toho, akých zvráteností sú ľudia schopní. A to nebolo len o zvrátenosti Hitlera a nacistov, ale aj ľudí-občanov, ktorí vedeli, čo sa v nacistickom Nemecku deje a predsa pred tým zbabelo zatvárali oči a tvárili sa, že sa to nestalo. Veď čo sú to ľudské životy, ak sa ma to nedotýka.
A tento prístup ma desí. Keď si predstavím, koľko ľudí dnes nedokáže bojovať za svoje základné práva, koľko z nich, keby sa vráti nacizmus, by sklonili hlavy a pridali sa na stranu "silnejších"? A najhoršie je, že ľudia zabúdajú - tvária sa, že je to minulosť, že sa to nemôže zopakovať, že ten holokaust nebolo až taký vážny, snažia sa celú vec bagatelizovať. Vo filme ma šokovala práve výpoveď jedného z gayov, ktorý prežili koncentračný tábor, že sa o ich príbeh nikto nezaujímal. Alebo pani, ktorá hovorila, že mladí ľudia ani nevedia, že bývajú na mieste koncentračného tábora.
A tak sa pomaly pripravuje živná pôda pre ďalšiu vojnu.
Určite odporúčam a odporučte aj svojim známym, netreba zabudnúť.

K filmu - trochu mi tam vadil ten jednotvárny ruský dabing, ale to len chyba ripu. Vynahradili to titulky od tomtoma a zola. Vďaka :)

PS: Aj tak si myslím, že Hitler bol homosexuál. Vzťah s Evou Brownovou bol len na oko. V mladosti sa potĺkal po uliciach medzi bezdomovcami, hovorí sa, že jeho starý otec bol žid. Myslím si, že všetko, čo na sebe nenávidel sa snažil v Nemecku eliminovať.