Maschile singolare / Mascarpone (2021)

Bum rozchod po kope rokov je riadna bomba, ktorá otrasie oboma ľuďmi v páre. Poznáte to zrejme. Kam ísť, čo robiť, ako sa opäť postaviť na vlastné nohy, visíte akoby na tenkom lane a padáte... To všetko nájdete vo filme s chuťou mascarpone a pohľadných hercov. Čakala alebo dúfala som možno v trošku iný záver, ale páčilo sa mi to napokon. Je fajn postaviť sa na vlastné nohy a skúsiť plniť si sny. Moji obľúbenci tu boli Giancarlo Commare (Antonio) a Gianmarco Saurino (Luca). Vážne je tu kopa fešákov. Eduardo Valdarnini (Denis) mal pekné kimono (to tak na okraj) a oslovovali ma jeho svojsky podané rady do života, tiež bol nepriehliadnuteľný. Odporúčam pozrieť sa na tento film a súdy nechajte na súd. Najsilnejší celkový dojem z filmu je priateľstvo tejto trojky, ktorú som vymenovala.

Mám ráda filmy, kdy je příběhem sám život. Každému, kdo si filmově potřebuje prožít, že s koncem vztahu nenastává konec světa, ale jedná se o nabídku otevřít se novým možnostem, film doporučuji. A ano, film je plný klišé, ale to mi nevadilo, protože takový je i můj život :-), takže jsme mohla zavzpomínat na dobu, kdy bylo potřeba najít sama sebe.

Autoři evidentně nehodlali riskovat a do filmu narvali snad všechna možná klišé. Máme tu pohledné chlapce, praštěnou kamarádku, trochu drama, trochu komedie...
Hlavnímu hrdinovi byste nejraději dali pár facek a ve výsledku je vám úplně jedno s kým skončí a jak to s ním vlastně dopadne.
Víc než průměrné hodnocení si tento snímek rozhodně nezaslouží.

Vzhledem k tomu, že výsledkem bylo, že se hlavní postava zbavila závislosti na ostatních, nakonec mi moc nevadilo, že se mezitím úplně spustila a že ta "vášeň pro pečení" (na úkor architektury) nebyla zas tak přesvědčivá.
.

Příjemný film na odpoledne, navíc i poučný. Jako zásadní vidím 2 zvraty. Jednak to, že kopačky dostal někdo, kdo je na druhém závislý, a musí řešit samou podstatu, jak se vlastně uživí, kde bude bydlet a tak. A potom nečekaný rozchod s někým, koho milujeme. Tohle všechno musel Antonio zvládnout a myslím, že film docela dobře ukazuje, že to jde. Takových filmů si cením. Nejlepší hodnocení nemůžu dát kvůli zbytečné smrti (to tam opravdu nebylo potřeba, sráží to celkovou pozitivitu filmu a snaží se diváka uvést do smutku) a za zbytečně opatrnou kameru.

Příjemný film, který ničím neurazí, ani příliš nenadchne. Pro víkendovou siestu je však vhodnou volbou...

Usedlý profesionální manžel Antonio vyžívající se v pečení si ani nevšiml, že jeho druhá polovička očekává od vztahu více než jen polibek na uvítanou a fungující domácnost. Proto ho překvapila manželova delší dobu trvající citová angažovanost mimo jejich zabydlené hnízdečko. Rozhodl se ho tedy na pár týdnů opustit. Azyl našel u bohémského, lehce vykrouceného, cyklisty Denise, kterému se vášeň stala později osudnou. Ten ho seznámil s budoucím šéfem Lucou. Antoniovi prošlo postelí několik mužů, aby si u možného manžela číslo 2 uvědomil, že by se měl naučit žít sám se sebou. Děj svižně ubíhal, zpracování působilo moderně, na kluky se hezky dívalo, ale...chyběla mi nějaká přidaná hodnota, která by snímku vtiskla punc výjimečnosti. Za mě tedy docela tuctový počin.

Solídne spracovaný nadpriemerný snímok, na ktorý sa dobre pozerá, miestami má vtip a cit, aj keď žiadna udalosť leta sa zatiaľ nekoná. Oceňujem že tematicky zabrdol do mne blízkej témy: gay komunita akoby poznala len dva módy existencie "roboty na vzťahy" verzus "roboty na sex" (oba rovnako mechanické a sterilné) ... tento film akoby sa pokúšal tieto úhľadne uniformné (a zrkadlovo podobné) kategórie nahlodať ... ale len tak ľahkým spôsobom po povrchu, aby divákovi nezabehlo tiramisu ku káve.

Antonio žije vyše dekádu s Lorenzom v stabilnom vzťahu - ktorý ale jedného dňa spraví "puf". Antonio - tak trochu "žena v domácnosti" so záľubou v pečení - sa ilúzie dokonalého manželstva stále kŕčovito drží, až je naveľa vystrnadený z domu a strechu nad hlavou si nájde v luxusnom byte veľmi extravagantného sexuálneho atléta Denisa. Takmer proti svojej vôli a snáď prvý krát v živote "je zamestnaný" v pekárni u Lucu - pohľadného flirtujúceho kanca ktorý sa spolu s pôžitkárskym Denisom snažia Antonia nalomiť - aby si začal trochu užívať... Zvyšok filmu sledujeme zbližovanie so spolubývajúcim Denisom, podivné iskrenie s Lucom, pokusy o návrat k Lorenzovi, a najmä rad Antoniovych grindrových flirtov - každý katastrofa sám o sebe. Až raz nedá na Lucove rady ("nikdy nie dvakrát") a hrozí že si nájde nového Pána Dokonalého.

Okrem tohto riešenia vzťahov a pitvorenia sa s kamarátmi sa toho vo filme "príbehovo" až tak veľa neudeje. Skôr ide o konverzačnú skoro-komédiu, aj keď humor je len príležitostný a našťastie tak nejak nenútený. Takisto by sa dala použiť šablóna "vzťahová romanca" - aj keď uznávam, že celý koncept - nalomiť vzťahovému závilákovi dokonalú realitu, dať mu ochutnať pôžitky príležitostného sexu a tak nejako ho varovať že nemusí za každú cenu čím skôr "z manželstva do manželstva" - je záslužný počin. Obdobie pauzy - na ktoré názov filmu odkazuje ("mužský rod, singulár" alebo aj "single man") je tým potrebným časom vyrovnania sa s predošlým zážitkom, smútenia, vnútorného "dokončenia" rozchodu, narušenia stereotypu (či fixného pohľadu na život, spôsob ako ho žiť), získania nových skúseností na slobode ... ktoré môžu ten nadchádzajúci vzťah (ak to už musí byť) posunúť na o čosi dospelejšiu, triezvejšiu úroveň.

Samota je právoplatný spôsob života - navzdory neustálemu vmývaniu mozgov že "život sa deje v pároch" a "všetko smeruje ku vzťahom" a "ak nemáš vzťah, niečo nie je v poriadku" - a som rád že to vo filme zaznie - aj keď len veľmi letmo. Bol by som rád, keby tento svoj leitmotív film spracoval viac, hlbšie, na spôsob "zmierenia a spriatelenia sa so stavom single" či dokonca "možností je podstatne viac než len manželstvo alebo úlety". Takisto, sexuálne eskapády ktoré si Antonio začne užívať sú viacmenej mechanické tak ako stručné chatové frázy (ahoj, ako?, ideme na to?) - i voľný sexuálny život by sa dal opísať viac s citom, hĺbkou, rozmanitosťou. Vo výsledku tak snímok len utvrdzuje klišé mechanického vzťahu (podľa dôverne známej romantickej šablóny) a mechanického sexu (chladne, instantne, bez záväzkov) - medzi ktorými sa hlavný hrdina ocitne v dočasnom vzduchoprázdne. Preskúmať šedú/farebnú zónu kdesi "medzi" by bolo pre mňa šťavnatejšie.

Zaujímavý moment nastáva práve keď sa Antonio ocitne medzi čímsi ťažko opísateľným, pozvoľne sa vyvinuvším s Lucom - a novým potenciálnym dokonalým manželom. Obe možnosti v jeho príbehu/realite majú svoje oprávnenie. Musí si vybrať? Práve tu sa mi pýta nejaké odvážne riešenie. To ktoré si vo výsledku tvorcovia dopriali je síce decentné - aj sloboda a hľadanie vlastnej cesty je právoplatný stav a má v živote svoje miesto - ale svojim spôsobom na "lepší film" je akosi klasické.

Voľba priestorov je skôr komorná, ale vďaka slušnej kamere a scénografii nevznikol klaustrofobický pocit televízneho filmu. Pečenie sladkých náplastí na život je síce vo filme prítomné od začiatku do konca, no samo o sebe nijako výrazne nezasahuje do deja, je tam len ako kulisa, tvorcovia ho špecificky zužitkovali len veľmi málo (ako nástroj komunikácie, forma únikov, emocionálna očista, atmosféra vôní a chutí) - čo je dosť škoda (napadá ma hneď nedávno videný argentínsky Todos tenemos... či Babetina hostina). Oceňujem čiastočne voľbu hercov - bývalí, súčasní aj budúci sú naozaj pohľadní mužní chlapi - aj to že Antonio je mierne vytočený a mierne fyzicky zanedbaný "obyčajný chlapec" s ktorým sa divák ľahšie ztotožní. Len mi trochu vadila jeho stratenosť - nielen ako ryba bez vody po vykopnutí zo vzťahu - ale celková osobnostná nijakosť. Zvyšok postavičiek su dekoratívne "typy", ktoré naozaj ničím neprekvapia. Vo výsledku dobre zarobený film, emocionálne ľahko angažujúci, ale málo odvážny či inovatívny.

Co napsat? Film přímo stvořený pro tyto stránky. Film moderně pojatý, z třetího tisíciletí, bez předsudků, 100% o mužích, co mají rádi muže, nevykroucený, což je pro mě důležité. O radostech a starostech, rozchodech, strastech, nezdarech, láskách, práci, zábavě a vůbec o životě několika mužů v Římě.
Bohužel tím, že je to film takový jaký je, nebude mít asi nejvyšší hodnocení na světových nebo českých heteráckých serverech, ale mě se moc líbil a myslím, že se bude líbit i mnohým uživatelům GT.
U tohoto sledování jsem neprahl po tom, aby to bylo obrovské srdcervoucí drama, strávil příjemný čas, oddech a měl pro mě přirozený pocit, že i gayové jsou tytéž lidské bytosti, jako všichni ostatní a nemusel jsem mít podvědomý strach, kdy zase někoho s odlišnou orientací zmlátí, zabijí, budou se mu smát, zostuzovat, ukazovat na něj, odstrkovat, diskrimonvat a tisíc dalších sloves, která všichni dobře (mnohdy nejen z filmů) známe. Tleskám ....!