Mi vacío y yo / My Emptiness and I / Moje prázdnota a já (2022)

Veľmi citlivo spracovaný portrét transrodového človeka, na ceste k tranzícii, natočený vo veľmi bezprostrednej až takmer dokumentárnej forme - no stále s decentným filmovým vizuálom na ktorý sa dá príjemne pozerať. Napriek pomalému "artovému" tempu nenudí - ak má divák vôľu vcítiť sa do človeka menej obvyklej identity.

Práve tu má film svoju silnú stránku - možnosť porozumieť niekomu s veľmi neštandardným prežívaním a príbehom. Rafi v rôznych scénach s nápadníkmi a milencami - či už na prvom spoločnom drinku alebo rovno v posteli, so všetkými nedorozumeniami i sklamaniami - popisuje svoje aktuálne uchopenie vlastnej identity. Od nevôle sa nejako definovať, cez diagnózu rodovej dysfórie, hormonálnu terapiu, plné prijatie svojej ženskosti, kontakty s inými transrodovými ženami, konzultáciami s odborníkmi, až po záujem o úplnú tranzíciu - na ktorú si však bude musieť počkať v trojročnom "skúšobnom" období.

Rafi nie je jednoznačne perfektná hrdinka - sú tu momenty keď ju divák pozoruje v nekomfortných momentoch - napríklad pri prvom strete s psychiatričkou na ktorom prejavuje možno neprimerané podráždenie, alebo keď na ňu nápadník nevyberane zaútočí pretože mu zatajila že je transrodová žena (cíti sa byť prosto ženou, chce žiť bez prívlastkov). Aj keď je homofóbia a transfóbia neprípustná, aj keď má zvrchované právo definovať samu seba - niekedy sa dá zamyslieť aj nad jej vlastnou zaťatosťou a nekorektnými prešľapmi voči druhým. No zmyslom filmu je predsa len prezoprávať jej perspektívu, takmer v prvej osobe.

Sú tu scény, s ktorými sa dá zaujímavo rezonovať bez ohľadu na identitu diváka - napríklad to ako je v začiatkoch dotlačená k análnemu sexu, ktorý pripomína skôr znásilnenie, či to ako sa jej nádejný partner náhle odmlčí, nenaplnená túžba po úplne obyčajnej romantike a láske - situácie ktoré si zažilo veľa z nás. Ako pozitívne vnímam aj to, že film sa netočí iba okolo "riešenia identity" a hľadaní milenca, ale Rafi sa snaží uplatniť aj ako multižánrová umelkyňa - či v poézii, aj ako hlavná postava pripravovanej divadelnej hry - snaží sa so svojim príbehom ďalej pracovať, ventilovať svoje traumy či nájsť novú silu a nové vhľady.