Quem Vai Ficar com Mário? / There's Something About Mario (2021)

Mario potřebuje své rodině sdělit několik skutečnosti o sobě a svém životě, jenže jeho starší bratr mu ty plány překazí, když se rozhodne k tomu samému. Docela povedená komedie, skvělý výběr herců, ale vadila mi Mariova náhle probuzená bisexualita, které jsem neuvěřil. Možná se filmaři museli přizpůsobit aktuální situaci v Brazílii.

Sterilná kópia, ktorá má síce solídny uhladený reklamný vizuál, ale zlyháva snáď vo všetkom ostatnom. Komédia takmer bez štipky humoru. Komu sa pýta overený formát, ale nevadí mu umelučké balenie, toporní herci a sitcomovské pitvorenie - možno mu to spríjemní večer. Ale dve hodiny to naozaj mať nemuselo!

Ku cti tvorcov aspoň patrí, že "inšpirované Mine Vaganti" si bez hanby priznajú v titulkoch. Otázka je, prečo trebalo veľmi vydarený a stále pozerateľný Ozpetekov film vykradnúť do brazílskej kópie, s taiwanským režisérom? To sa im fakt nechce čítať titulky či aspoň spáchať dabing? "Poctu" tu možno skloňovať len sarkasticky. Možno chceli domácemu publiku pripraviť niečo "edukatívne", čo sa dá pozrieť s rodičmi, neurazí, prelomí predsudky, všetkých naladí na "modernú spoločenskú vlnu" alebo čo. Prípadne trebalo dať zahrať niečo populárnym brazílskym tváričkám (neviem posúdiť). Využiť "overený formát" a zpropagovať "talentovaný tím tvorcov" skôr než im niekto napíše poriadny scenár. Nuž ale, o talente tu v prípade takmer nikoho nemožno hovoriť.

Čo filmu dá nejaké tie 3-4 bodky je kamera. Tá je naozaj na profesionálnej úrovni filmu ktorý by sa mohol premietať v kinách. Aj keď silno cítiť pachuť reklamného prostredia - všetko je až príliš krásne, naaranžované, v perfektných farbách a odleskoch, nehovoriac o rôznych klišé žánru, štylizácii. Svojim spôsobom tak trochu potvrdzuje stereotyp mnohých portugalsko-brazílskych produkcií: "hlavne to musí dobre vyzerať". Ľúbivé ale prázdne, bez duše, s roztekaným scenárom. Luxusný dom bohatej rodiny (tak ako sa na lacnú juhoamerickú produkciu patrí), kostýmy, účesy - ako v reklame na lepší život - cieľovým publikom je asi vyššia stredná vrstva, ktorá žije veľmi bezduchým a konzumným spôsobom života. Herci mdlí a nezaujímaví, až to bolí.

Zvyšok je skrz-naskrz umelý, nejapný, trápny ... či už "hranie" kdesi na pomedzí sitcomu (ale bez humoru) a telenovely (tú pripomína skôr, lebo sa to neustále tvári vážne). Dialógy, pohybová performancia, dejové zvraty, karikatúrne postavy, gýčové pseudocity - to všetko je "mimo tóninu" - a žiaľ nestačí to ani na vtipnú frašku typu Kameňák s ružovým pivom namiesto prameňa viagry... lebo divák sa tu sotva zasmeje, či pocíti nejakú emocionalitu.

Na pováženie je aj veľmi ľahkovážne tekanie/spytovanie sexuality skoro každého - čo by mi inak bolo aj sympatické, načrtnúť celu paletu možností - no tu sa to deje len preto, že to tak scenárista napísal - nasilu, v prvom pláne, lebo prečo nie.

Zpočátku jsem měl silný pocit déjà vu. Podobnost s Mine vaganti od mého oblíbence Ferzana Ozpeteka byla ale jen v prvotním nástřelu. Počáteční komediální nádech se změnil záhy v parodii (frašku), ve které se snoubily mnohé aspekty dnešní neukotvené západní civilizace. Hodně byl znát aspekt vzdělávat a vychovávat. Bohužel...