Tales from the Loop (2020)

To jak si tvůrci pohráli s vizuální stránkou je dechberoucí. Hudební doprovod rovnež. Občas je to trošku pomalé a některé epizody slabší, ale ve výsledku je to skvělý počit. Z čeho mě ovšem běhá mráz po zádech je hodnocení a komentáře 6. epizidy na ČSFD.

V prvom rade, "gay interest" tohto výnimočného seriálu je 6. epizóda, ktorá v hodinovom formáte rozpráva príbeh veľmi osamelého gay muža, ktorý sníva o chlapovi z nájdenej fotografie ... aby sa pomocou jedného z artefaktov Loopu ocitol v paralelnej realite, kde jeho alternatívne Ja s týmto fešákom naozaj žije. Žiarlili ste a súťažili už niekedy sami so sebou? :) Na tomto minipríbehu ma (tak ako na celom seriáli) zaujala ľudskosť a citlivosť spracovania, miestami aj neočakávané kroky postav, mimo obvyklé klišé.

Empatia je ústrednou témou celej série, kde postavy len-tak žijú medzi vedecko-fantastickými (a väčšinou hrdzavými) artefaktami Loopu, berú ich viacmenej ako normálnu súčasť svojho habitatu. Nad-reálno vstupuje do ich života (nešťastnou) náhodou, plní im priania (neraz doslovne alebo do extrému) a odhaľuje tak zmysluplnosť snov, korene ľudkosti, hodnotu rodinných a priateľských vzťahov, potrebu prijať druhých v ich odlišnosti, nájsť v sebe súcit a citové porozumenie. Slovami tvorcov, The Loop je predovšetkým "strojom na príbehy".

Toto je seriál pre náročného diváka, inteligentného predovšetkým emocionálne. Odohráva sa síce v pitoreskných 1980. rokoch v americkom mestečku Mercer, no jeho ústredné postavy sú vnímavé osobnosti 21. storočia. Prostredie je tak relatívne milo progresívne (hoci aj tu sú dedinskí grázli, jednoduchí atléti, či inak "menej nadaní jedinci"). Nemoralizuje sa tu zbytočne - ústredným motívom sa javí neúprosnosť času a fakt že život je nevratná premena.

Jednotlivé diely sa predstavujú ako oddelené samostané príbehy, kde vedľajšie postavy sa nečakane stávajú hlavnými v iných dieloch. Každé epizóda funguje sama o sebe, ale zároveň aj spolu vytvárajú zmysluplný obraz, "dovysvetľujú" sa. Vzniká tak zvláštna "rozprávačska demokracia", kde málokto ostane len "komparzistom" "niekoho priateľkou" "tým vrátnikom" a podobne. Seriál je zásadne odlišný od klasického "mystery box" formátu: záhady proste súčasťou Loop-u sú, nie je to materiál na lúštenie, niečo čo divák (navádzaný režisérom) rozplieta a cíti sa pritom chytro. Naopak, tajomstvá sa len množia, cieľom je totiž podľa tvorcov nie cvičenie z lacnej logiky, ale skôr "schopnosť úžasu", schopnosť byť očarený - ktorú v divákovi kultivuje.

Pre mnohých typických seriálových divákov môže byť toto pomerne neznesiteľné. Je to jednoducho "iný hodnotový systém". Náročná je i pomalosť plynutia deja až meditatívnosť (podčiarknutá ústrednou melódiou), akoby celkový príbeh stál na náladách a atmosférach. Kto si však toto dokáže vychutnať, dostane to v solídnej kvalite.

Najväčším prínosom tohto seriálu, ktorý vlastne nie je typickým seriálom, je fakt že je to v podstate výrazne slobodný filmársky počin. Experiement. Skutočná realizácia častej frázy "seriály sú nové kino". Kus umenia. Od kulís, tónovania, hry so svetlom. Vizuálne efekty dotvárajú, neunášajú dej. Z mnohých záberov som vizuálne vrnel blahom ako pri najlepších festivalových filmoch. Obrazy Simona Stålenhaga, do ktorého vizuálnej knihy scenárista Nathaniel Halpern vpísal príbeh Loopu, sú umením hodným pozornosti samé o sebe.

Dodatočné LGBT trivia na záver:
- záverečný diel režírovala "naša" Jodie Foster
- druhý diel kde si dvaja chalani vymenia telá možno vnímať aj z "intímnej" gay perspektívy ;)