Trei kilometri până la capătul lumii (2024)

Kvalitne spracovaná dráma, s pútavými vizuálmi, ktorá určite neurobí hanbu novej vlne rumunskej kinematografie, ktorá si v artovom filme za poslednú dekádu spravila silné renomé. Vyžaduje si akurát trochu silnejší žalúdok. V kulisách až nepríjemne familiárnych pre bežného diváka z východnej Európy rozpútavá takmer sociálny triler: bežný gay chlapec verzus konzervatívne prostredie a chobotnica dedinských vzťahov, známostí na všetky strany, snaha nenarušiť status quo.

Režisér dej zasadil do meditatívne pútavých exteriérov dunajskej delty, odľahlej ostrovnej dediny ktorá už nemohla byť pitoresknejšia a romantickejšia - človek by tam hneď šiel na exotickú dovolenku - nebyť pripomienky že miestni voči čomukoľvek cudziemu (aj keby to nosilo ekonomické príležtosti, nový život, alebo peniaze) majú bytostný odpor.

Miestneho vysokoškoláka na prázdninách doma brutálne zbijú "neznámi" chuligáni. Rodičia, lekárka, polícia - sú na chlapcovej strane, nasledujú procedúry zdedené snáď ešte od Ceaucesca ... až kým nevysvitne že dôvodom na bitku bol údajný bozk s turistom. Vzápätí sa celý mikrosvet dediny obráti voči nemu. Jediný kto bude na jeho strane je sociálna pracovníčka z núdzovej linky, ktorá s rozvahou i drzosťou zvedie poriadne napínavý boj s celým dedinským ansámblom.

Tvorca jednotlivé epizódy príbehu úmyselne posunul do surreálna - rodičia sa s pomocou ortodoxného kňaza pokúsia z chlapca vyháňať diabla, zamknú ho do domáceho väzenia, nútia ho k stiahnutiu priznania - no i tak nič z toho nepôsobí nereálne. Naopak, až príliš uveriteľne, divák uprostred všetkej tej neškodnej rustikálnej krásy získa autentický pocit životného ohrozenia, bez nejakého domnelého fiktívneho rumázgania rozmazaných mestských snehových vločiek. A výsledok, bez prezrádzania konca ... by sa dal nazvať východoeurópskym kompromisom: Trocha civilizácie, trocha brutality, trocha zákona, trocha chlieva. Ako u nás.

Toto nie je len gay príbeh, ale aj politická satyra, portrét regionálneho mikrosveta kdesi "za humnami" pokrokovej Európy. Každý pozná každého, ten je niečia rodina, tamten niečo dlží, henten má s ďalším kšefty. Je to vlastne nerozmotateľne previazaná mafia, ktorá sa urputne drží svojich zvykov, "u nás sa to robí tak", a vzdoruje civilizovaným spôsobom, vláde zákona, čomukoľvek "cudziemu" z druhých brehov rieky.