Umibe no Étranger / The Stranger by the Beach (2020)

Trochu som sa tešil - žeby prvý skutočný japonský animák s gay tematikou. Trochu som sa bál že pôjde len o ďalšiu kópiu klišé z pre mňa príšerného žánru Yaoi / BL. Výsledok je trochu rozpačitý.

Animácia prostredí mi prišla vkusná, pripomínala mi Ghibli v tom lepšom. Tu a tam veľmi pekné zachytenie nálady priestorov, uličiek, ... Už trochu menej do toho zapadá animácia postáv, ktorá až príliš nápadne vystupuje do popredia, akoby v druhej vrstve, neladí s pozadím. Ostré rysy androgynných tvárí, neúnavne dramaticky plajúce vlásky - ma veľmi neoslovili.

Samotný obsah je možno hodnotiť z dvoch pohľadov. Ak by šlo o klasický gay film, dalo by sa postmoderne žmurknúť, že aké osviežujúce nevidieť dvoch mužných chlapcov, ale jeden z nich je značne femínny, ak nie priamo genderovo fluidný či intersex. Odkaz že "máš rád koho máš rád, bez ohľadu na pohlavie" by bol až univerzálne pekný. No v japonskom kontexte mi to skôr prišlo ako recyklácia Yaoi - pseudo-homo žánru tvoreného najmä ženami pre ženských konzumentov, s veľmi ženskými črtami mužských tiel s veľmi predramatizovaným nerealistickým správaním a s povinnou prímesou nevyrovnanosti (starší/mladší, submisívny/dominantný, sado/maso), abstraktné utrpenie vycucané z prsta. Inými slovami "ako by si hetero žena predstavovala gay vzťah/sex". Tu v Cudzincovi na pláži našťastie ide o rovesníkov, ale aj tak klišé žánru do filmu akosi presiakajú.

To ako sú uchopené vzťahy, aké pseudokonflikty vznikajú úplne z ničoho, aké prehnané reakcie na banálne podnety postavičky predvádzajú - sa dá občas sledovať len cez prsty. Škoda. Nielen gay tematika ale aj sexualita ako taká je v Japonsku stále značne tabu a tomu zodpovedá aj tento naratív. Občas sa správajú ako hysterické násťročné školáčky - čo by mi menej vadilo v klasickom animovanom celovečeráku - s nejakým príbehom a dejom na ktorý by sa dalo sústrediť (vzťahy, randenie, stud - len ako podružné epizódky) - kdežto tu je ten prefabrikovane komplikovaný vzťah vlastne jediným obsahom snímku. A tá nedospelosť potom kričí z každej scény. Nehovorím o sexuálnych scénach, ktorých prítomnosť je zároveň odvážna, ale ich podanie ... prinajlepšom smiešne detinské. Aj na "dvadsiatnikov" v hlavných úlohách.