Enter (2018)

Esteticky vycibrená vizuálna lahôdka no obsahovo neukotvená lyrika. Kto v sebe rozpoznal slabosť na Felixa Maritauda zo "Sauvage", tu si jeho sexappeal (image?) strateného fešáka znova užije dosýta - a nielen jeho, Raphael Fournier mu zdarne sekunduje. Vlastne - každé telo vybrané do tohto medailóniku.

Chlap prišiel na orgie. Vo vani nájde svojho ... bývalého? mŕtveho? občasného? ... s ktorým otvárajú staré témy. Cítiť medzi nimi dôvernosť aj odťažitosť, tušiť začarované kruhy.

Neviem ako tento počin nazvať. Isto, nie každý film musí stáť na príbehu, budovaní charakterov, či (v prípade kraťasov) údernej pointe k svojej téme. Aj poézia, ktorá oslovuje inak - krásou, náladou, pocitom - má svoje miesto. Chlapci sú tu pekní, hnedé tóny kamery sú pekné, nehybné tempo je zaujímavé, zvláštna nálada je pekná ... ale akosi ťažko hľadám niečo viac. "Prečo", alebo aspoň "ako".

Som veľmi podozrievavý k tvorivému prístupu, ktorý takticky naservíruje útržkovité/nejasné dialógy, ľúbivú pohybovú choreografiu, technickú dokonalosť ... a hneď ašpiruje na umenie. A som podozrievavý voči "mužnému mlčaniu" (neschopnosti sa vyjadriť, komunikácii cez mechaniku, telo, akciu). :)

Filmík kulminuje v orgiách, ktoré "asi mali vyjadriť radosť z telesnosti, pôžitok zo sexuálneho spojenia - ktoré nás prepájajú viac než len v úzkostlivých pároch" - ale táto myšlienka je tu tak chladne dokonale naaranžovaná, až z toho akosi necítiť nič. Od nesmelej láskavosti, nedokonalej ľudskosti, zraniteľnej blízkosti, snahy o porozumenie, či konviviality Shortbusu to malo predsa len ďaleko. Skôr spotrebný sex (asi na drogách) a neprítomnosť "zbytočne komplikovaných" citov či myšlienok.

No ako "sen" ktorý ma vyprovokovať ďalšie snenie - to je zaujímavá iskra.

"Gay orgie" jdou naprosto mimo mě. Klubko nahých mužských červů, co se vzájemně bez citu svíjí a olizují, mě nechávají chladným, i když chápu, že tyto filmové "obrazy" potřebovali tvůrci k celkovému vyznění snímku.

Mé celkové hodnocení záchránilo jen jádro příběhu a především Félix Maritaud, což mě donutilo zhlédnout film až dokonce a zjistit, že za jedno podívání to stálo.