We Are Dancers (2019)

Tento půlhodinový krátký film na mě zapůsobil jen mírně nadprůměrně, což se už tématem dalo čekat. Bylo už o něm zde hodně řečeno, ale na můj vkus a vyššímu ohodnocení by slušelo to tolik neprotahovat a to mučednické "odhodlání" hlavního představitele působilo na mě až malinko nepřirozeně

Připomínka dekadentního Berlína v mikropříběhu z LGBT kabaretu. Ve zkratce, s pomocí tísnivých smyčců na pozadí, zde houstne atmosféra a utahuje se smyčka na hrdle svobody. Určitě stojí za vidění, témata útěku z totality jakékoliv politické barvy a státem prosazovaného útlaku pod rouškou ochrany občanů jsou stále aktuální.
Díky Tomas106 za titulky - film je součástí kolekce Boys on Film 21: Beautiful Secret

Letmý náhled do 30. let minulého století, do doby, kdy v Německu už končila doba svobody a jakéhosi uvolnění. Film má ovšem prvky, které jsou k zamyšlení i dnes.

Vcelku podarený hold životaschopnej a provokujúco-satyrickej kabaretnej kultúre Weimarskej republiky, na sklonku jej života. (A asi to najlepšie z kolekcie B.o.F.21). Veľmi rýchlo evokuje Cabaret, Aimee und Jaguar, či Bent, no ako krátky film sa vyslovene sústredí na ten okamih zlomu - medzi zlatou slobodomyseľnou epochou keď sa veľa pozitívnych zmien zdalo možných - a nadchádzajúcou dobou keď vybublalo to najhoršie z ľudí. Ako prelomový čas, šedá zóna, liminal space - odhaľuje tendencie ľudského charakteru - zotrvačnosť s miestom i navyknutými rutinami, nevôľu zutekať, popieranie bezprostrednej blízkosti nebezpečia.

Ústrednou postavou je Hansi Sturm, kabaretný performer, po dnešnom drag queen, s štipľavým politickým ostrovtipom, ktorý je obklopený partičkou nekonformnej a hedonistickej mládeže a z rôznych strán počúva hlasy ktoré ho vlažnejšie i akútnejšie nabádajú čím skôr odísť. No Hansi má pocit, že vo svojom veku už nie je kam utekať, nechce sa vzdať svojho projektu, zmysluplné mu príde skôr vzdorovať - veď kto sa postaví na odpor ak všetci ujdú? Medzi jeho blízkymi je aj ďalšia charakteristická postavička - gaya ktorý je zároveň členom SA (Narážky na Roehma a ďalších?), ktorý sa zmieta medzi svojimi politickými ideálmi a do oči bijúcou realitou toho že medzi hnedými košeľami je obklopený horlivými blbcami.

Hoci rozvrhnutie situácie je načrtnuté historicky korektne, film má zároveň taký zvláštny dotyk, ktorý by som nazval ako jednoznačne "súčasný". Mentalita postáv, ich bezprostredné reakcie, stav uvedomenia - je akosi dnešný. Chýbajú už len conversky či adidas bundička. No asi najviac toto dnešné zvláštnô kričí z Hansiho aktivistickej vzorovitosti, ktorá mi evokovala skôr Stonewall generáciu, než Berlín 1930. rokov. Je v ňom až akási sebavedomá nekompromisnosť a odpor k ukričanej tuposti i celospoločenskej regresívnej spiatočke. No nevidím to ako "na škodu autenticite" snímku - mám pocit, že film účelne mieri na dnešného diváka. Snaží sa mu priblížiť vtedajšiu spoločenskú situáciu (aj s dôverne známimi dôsledkami), ktorú sme už raz ako spoločnosť zažili - a pošťuchnúť ho aby si našiel paralely ... napríklad so súčasnou dynamikou pravicového populizmu. Veď načo je história, ak sa z nej (znova) nevieme poučiť. Varovné podprahové signály sú ľahko prirovnateľné.