Anatomia do Fauno / Anatomy of Faun (2015)

Dávám sjednocenou známku, kde nebudu moc vypichovat jednotlivá kritéria hodnocení, protože to, co jsem viděl, a já jsem přístupný hodně věcem, NENÍ ROZHODNĚ PRO KAŽDÉHO, a mnozí to nepoberou (chápu), zavrnou, vymažou. Moralizování nechme stranou a zamysleme se, co tím chtěl básník říci a i zde se budeme rozcházet. V průběhu sledování jsem se musel někdy i pousmát, protože samozřejmě ne všichni "herci" mají taneční nebo pohybovou průpravu. Kdo vydrží do konce, tak snad nějakého "rozhřešení" se dočká, ale z mé strany rozhodně to, co se snaží "něco" hledat, neodsuzuji

Snesu hodně, ale tohle je opravdu moc.

Toto brazílske tanečné predstavenie (varovanie: žáner to nie je pre každého) z dielne "Laboratório de Práticas Performativas da USP" & "SP Escola de Teatro" ma prekvapilo famóznym vizuálom a hypnotickým hudobným podkladom, ktoré dokonale podčiarkujú tanečné (a nielen také) orgie. Zároveň je šokujúco otvorené - erotické a miestami i pornografické - neskrývajúc pred svetom žiadne "nestydaté" ani temné zákutia gay sexuálne-konzumného života.

Kde-kto môže povedať, že miestami je to skoro pornografia bez hanby. No predstavenie - hoci je sex(ualita) jeho hlavnou témou - s ňou nepracuje prvoplánovo. Obnažuje, reflextuje a skúma presexualizovaný gay party/cruisingový svet do morku kosti, jeho jednoduché a jednosmerné sústredenie na telo, sexuálne orgány, okamžité uspokojenie. Skúma spôsob akým muži (často ztuhlo, bezslovne, v pohybových klišé) spolu nadväzujú sexuálne kontakty, aké (často smiešne mechanické) formy má ich intimita. Skúma tanečné párty, darkroomy, toalety, perverzie, vzájomné používanie sa ako vecí/objektov... aj chlad, neláskavosť, neúprosnosť tohto obsesívneho sveta. To všetko si tam divák môže nájsť ako reflexiu habitatu, ktorý sme si pre seba "na mieru" stvorili.

Intenzita, ale aj pozerateľnosť predstavenia stúpa kdesi od stredu - keď orgiastické aranžmá nadobúda naozaj fascinujúce kvality. V tom "diabolskom chaose" to možno na prvý pohľad nepostrehne, ale choreografia a práca s telom/pohybom je výborná. Vynikne najmä v sólach. No performancia zároveň nakúka do ďalších škaredých kútov nášho polosveta. Pohlavné choroby. Charakter "trhu s mäsom" ktoré doslovne visí performerom nad hlavami. Sám Faun je v tomto mlyčeku takmer zomletý. Anonymné tváre s logom Grindru namiesto hlavy. Či dokonca ironické výjavy dobre známe z celovíkendových párty - posledné "sjeté" telá sa pokúšajú ukojiť zatiaľ čo pomedzi nich upratovači v hazmatoch zametajú záplavu kondómov a telesných štiav.

Našťastie ma predstavenie záverečnú časť, kde Faun, takmer zlomený, prevezme veci do vlastnej réžie. Vnesie do mužskej/gay sexuality trochu hravosti, radosti, pôžitku (chalani kĺžuci sa na oleji), dodá orgiám punc zmyselnosti. A zatiahne do výsledného premeneného gay sveta - tak ako by mohol raz vyzerať, s trochou snahy, tvorivosti, ľudskosti - aj živé publikum. Práve táto nádej ktorú ponúka: sexuality bez hanby a moralizovania, no v ktorej kompulzívnosť, nemotornosť, klišé vystrieda skutočný pôžitok a čosi ako "vzájomnosť" - z neho robí celkom inšpiratívny počin.