Chaperone (2022)

Chaperone = Sprievodca. Už dávno so mnou žiaden film - nieto ešte kraťas - tak nezatriasol a nezanechal tak výraznú stopu a myseľ v nekľude. Divák ostáva možno zhrozený, fascinovaný, a pripútaný k vlastným nezodpoveda(teľ)ným otázkam k tomuto zvláštnemu príbehu.

Popiska filmu je mierne kostrbatá ak nie nepresná. No uznávam, že je ťažké o ňom niečo napísať a naznačiť tok deja, ale pritom nepokaziť ďalším divákom pôžitok z temnej hry, ktorú s nimi rozohrá. Nejde tu ani tak o pointu, ako skôr navigovanie medzi rôznymi možnými vysvetleniami, ktoré vrstvu po vrstve vyvstávajú v hlave diváka, ktorý nevie na čom je. Svojim spôsobom využíva typickú psychológiu hororu (aj keď tu nejde o žiadnu duchárinu) - pozeraním do tmy umožňuje divákovi projektovať vlastné strachy alebo temné erotické fantázie.

Naznačím len toľko: Divák je uvedený do zvláštnej situácie, keď mladý muž odovzdá drsne pôsobiacemu chlapovi (Zachary Quinto, alias súčasný Spock zo Star Treku) do rúk celý život (kľúče od bytu, telefón, kontakty, atď.) Prvou fantáziou môže byť zvláštny BDSM vzťah - akýsi 24/7/365 total power exchange - submisíva ktorý sa vzdáva svojej spoločenskej existencie v prospech dominanta? Akurát ... mladík je oslovovaný ako "klient", a chlapina ako "sprievodca" (chaperone). Ten druhý pôsobí tajomne a prísne, ale je zároveň citlivý a cestou plní klientovi rôzne malé priania. A potom dorazia na chatu uprostred lesov ... Ich vzťah skonzumuje aj očakávaný sexuálny rozmer, no jeho zmysel/účel môže dosť zaraziť.

Bez prezrádzania deja, veľmi ma zasiahol zvláštny kontrast - snaha o ľudskú intimitu, beznádejne znemožnená nevyhnutnými bariérami oblečenia či plastových poťahov, ale zároveň prekvapivá citlivosť až nežnosť v ťažko predstaviteľnej situácii. Russell Kahn viac než skvele sekunduje Zachary Quintovi, v krátkom ale intenzívnom portréte ktovie čím trápeného mladého muža.