- Filmy
- Filmobanka
- Climax (2018)
Climax (2018)
Základní informace o filmu
Rok
Délka filmu
95 minut
Režie
Původní znění
Hrají
Sofia Boutella, Romain Guillermic, Souheila Yacoub, Kiddy Smile, Claude Gajan Maude, Giselle Palmer, Taylor Kastle, Thea Carla Schott, Sharleen Temple, Lea Vlamos, Alaia Alsafir
Sekce a rozdělení filmů
Téma
Míra Gay obsahu
Lokalizace
Tagy
Poslední noc v chatě uprostřed lesů, zima 1996. Třicítce tanečníků a tanečnic končí intenzivní trénink na turné v USA, zbývá už jen závěrečná party. Na vinylech Daft Punk nebo Aphex Twin. A k tomu jedna velká nádoba sangrii, která na chvilku zmizela z očí... Drogový muzikál či taneční horor Climax získal v Cannes pověst nejlepšího snímku režiséra Gaspara Noeho, zvítězil v sekci Quinzaine des réalisateurs a stal se jedním z největších překvapení celého festivalu. Zrození a smrt jsou mimořádné zážitky. Život je pomíjivé potěšení. (ČSFD)
Uživatelské recenze
1 review
Celkové hodnocení
9.0
Příběh
9.0(1)
Herecké výkony
9.0(1)
Zvuk
10.0(1)
Zpracování
8.0(1)
Pro napsání recenze se registrujte nebo se přihlašte.
Celkové hodnocení
9.0
Příběh
9.0
Herecké výkony
9.0
Zvuk
10.0
Zpracování
8.0
Toto bol umelecký hit sezóny "o ktorom sa veľa rozprávalo". Je to strhujúci filmový zážitok, ktorý si treba aspoň raz v živote dopriať ako povinnú jazdu ... no nezručujem dobré pocity na konci, ani to že sa k nemu bude chcieť divák čoskoro vrátiť. :D
Čo sa týka gay obsahu - nie je pre film kľúčový. V bande súčasnej mládeže, naviac v umeleckej komunite, je jasné že je tu niekoľko gay/lesbických či rodovo nejednoznačných charakterov - ale "sú" tam tak ako aj všetci ostatní, rovnoprávne.
Filmárske spracovanie je neobvyklé - sledujeme zozbierať sa hlúčik mladých umelcov, performerov súčasného tanca, ktorí popri rôznych svojich vzťahoch, mindrákoch, komplexoch, výstrednostiach, nude začnú na parkete čosi ako tanečno-akrobatickú exhibíciu rezanú rôznymi formami mládežníckeho street-artu... spôsobom prevedenia aj nasnímania aj réžie fascinujúcu samú o sebe.
Cool párty nadaných performerov sa vďaka (bez vedomého súhlasu podávaným) drogám vymkne z rúk. Ale vymkne naozaj epicko-sadistickým spôsobom... S hysterickými či chladnými postavami odviazanými mimo realitu potom blúdime koridormi surreálneho pekla, to všetko v jednej budove divadla. Nie je to horor nadprirodzený, ani s temným psychopatom - no v podstate čosi ako "horor driemajúceho ľudského potenciálu". Je tu veľa nesypatických chrakterov, divák zažíva účasť skôr s bezmocnými obeťami krutosti či nezáujmu.
Popri fascinujúcej dramaturgii (je to jedna súvislá jazda), štylizácii a autentickým hereckým výkonom ma film "nadchol" najmä temne sarkastickým portrétom umeleckej postmoderny v ktorej "anything goes", kde je "freedom" bez akejkoľvek zodpovednosti či empatie zahnaný až do nihilistického krajna. Môžeme tak fajnšmekrovsky rozjímať nad tým, kde sa končí talent a kde začína úbohosť, kde je performance a kde póza, kde sloboda a kde anarchia, kde je tvorivý zámer a kde len "vedro farby vyliate na stenu".
Tak roztohnusne krásny potrét mladých ktorí chcú "fun" ale ešte nedorástli na hĺbku ani dospelú empatiu, "pánov budúcich umelcov" ktorých všetci obdivujú (a najmä ktorí sa navzájom obdivujú) a pichľavý komentár na tému súdobého "umenia" i umenia - od Pána Umelca - človek nezažije každý deň. Aj keď to bude bolieť. Viac než bežná "kocovina".
Čo sa týka gay obsahu - nie je pre film kľúčový. V bande súčasnej mládeže, naviac v umeleckej komunite, je jasné že je tu niekoľko gay/lesbických či rodovo nejednoznačných charakterov - ale "sú" tam tak ako aj všetci ostatní, rovnoprávne.
Filmárske spracovanie je neobvyklé - sledujeme zozbierať sa hlúčik mladých umelcov, performerov súčasného tanca, ktorí popri rôznych svojich vzťahoch, mindrákoch, komplexoch, výstrednostiach, nude začnú na parkete čosi ako tanečno-akrobatickú exhibíciu rezanú rôznymi formami mládežníckeho street-artu... spôsobom prevedenia aj nasnímania aj réžie fascinujúcu samú o sebe.
Cool párty nadaných performerov sa vďaka (bez vedomého súhlasu podávaným) drogám vymkne z rúk. Ale vymkne naozaj epicko-sadistickým spôsobom... S hysterickými či chladnými postavami odviazanými mimo realitu potom blúdime koridormi surreálneho pekla, to všetko v jednej budove divadla. Nie je to horor nadprirodzený, ani s temným psychopatom - no v podstate čosi ako "horor driemajúceho ľudského potenciálu". Je tu veľa nesypatických chrakterov, divák zažíva účasť skôr s bezmocnými obeťami krutosti či nezáujmu.
Popri fascinujúcej dramaturgii (je to jedna súvislá jazda), štylizácii a autentickým hereckým výkonom ma film "nadchol" najmä temne sarkastickým portrétom umeleckej postmoderny v ktorej "anything goes", kde je "freedom" bez akejkoľvek zodpovednosti či empatie zahnaný až do nihilistického krajna. Môžeme tak fajnšmekrovsky rozjímať nad tým, kde sa končí talent a kde začína úbohosť, kde je performance a kde póza, kde sloboda a kde anarchia, kde je tvorivý zámer a kde len "vedro farby vyliate na stenu".
Tak roztohnusne krásny potrét mladých ktorí chcú "fun" ale ešte nedorástli na hĺbku ani dospelú empatiu, "pánov budúcich umelcov" ktorých všetci obdivujú (a najmä ktorí sa navzájom obdivujú) a pichľavý komentár na tému súdobého "umenia" i umenia - od Pána Umelca - človek nezažije každý deň. Aj keď to bude bolieť. Viac než bežná "kocovina".
