De noche los gatos son pardos / At Night All the Cats Are Black (2022)

Bezbrehá prázdnota, neodporúčam stratiť dve hodiny života a radšej ich venovať niečomu zmysluplnejšiemu. Síce má snímok občas vizuálne dobre zarovené scény - čo bolo to čo ma naň nalákalo - ale škoda pekných záberov keď nie sú zakomponované do zmysluplného nratívu či konceptu. Film sa vlečie v náhodných a pomerne nudných scénach, bez emocionálnej účasti s postavami ktoré nevyvolávajú žiadne sympatie. Ubíjajúca repetitívnosť a samoúčelnosť.

Tak trúfalý nepodarok ma zaujal natoľko, že som musel preskúmať recenzie vonku - a našiel som pár kvázi-pozitívnych (možno si ich napísal tvorca sám, po prevažne odmietavých reakciách) - ktoré to zhrnuli asi nasledovne: Zmätenosť postáv môže evokovať celkový kultúrny a politický chaos postmodernej Európy (čoho je ale aj snímok ako dielo samo smutným príkladom). Nikto z nich sa nevenuje poriadne svojej robote, alebo nevie ako ju robiť len sa snažia budiť dojem navonok, alebo ju vykonáva zotrvačne a zbytočne ďalej nevedno prečo, alebo sa iritujúco necháva rozptýliť niečim iným. Ale presne to isté sa dá povedať o snímku. Úprimne netuším prečo vznikol a ako sa zaplatil.

V prvej časti sledujeme scény natáčania erotického filmu, ktoré sú absurdné, nechutné, či parodické, ale ani za mak sexi - len neviem či zámerne ("Západ sa utápa v produkcii a konzumácii nudnej pornografie") alebo nekompetentnosťou. V ďalšej časti, po zmiznutí režiséra, nsledujú surreálne výsluchy postáv, pričom vyšetrovateľov systematicky zaujímajú len nepodstatné detaily. Po nájdení tela funebráci zmätene pobehujú po lese, neskôr nahí. Umelci ukradnú telo aby ho mohli obradne spáliť, hoci naďalej sa tvária že spolupracujú s vyšetrovaním. To márnia úmyselne alebo nevedomky prezentáciou svojich fantazmagorických výstredností, ktoré prekrývajú vnímanie reality. A nakoniec pseudo-spirituálny záver v Mexiku, ktorý je tu len tak. Ako to zhrnie jedna z postáv v naozaj vizuálne peknej scéne: "Aj tak všetci zomrieme." No dik.

Portrét o zmätenosti či absurdite a pseudoprofesionalite súčasnej doby naozaj nemuse trvať 2 hodiny a nemusel byť vyjadrený rovnako zmäteným a pseudoumeleckým filmom. Chýba tu pointa, smerovanie, odkaz, konzistencia, príbeh - alebo dačo čo by mu dávalo zmysel či hodnotu. Lacné postmoderné tézy o tom, že divák nemá byť lenivý a sám si musí intepretáciu nájsť - tu neakceptujem. Bol to skrz-naskrz otravný snímok neadekvátny roku výroby a umeleckým ambíciam ... ktorému som týmto venoval poslednú myšlienku v živote.