Podrobnosti recenze
6.5 2 10
Celkové hodnocení
8.0
Příběh
6.0
Herecké výkony
8.0
Zvuk
9.0
Zpracování
9.0
Martýr nie je síce "bomba" (wink, wink), ale určite zaujímavý počin, ktorý by som neprehliadol. Prinajmenšom, pretože sa dá vnímať hneď v niekoľkých rovinách.
Gay filmov z Libanonu, alebo arabského či moslimského sveta nie je veľa. Ak vôbec sú, buď sú príliš didaktické, precukrované telenovely, alebo plné sebanenávisti a utrpenia. V tomto nikoho za jeho sexualitu nekameňujú.
Film je v prvom rade natočený profesionálne, vizuálne pôsobí ako kvalitná európska artovka. Ide o zaujímavo estetický koncept, možno obrazovú báseň, pohľadnicu, konceptuálne v podstate súčasný tanec - choreografia pohybov a gest je najvýraznejším prvkom - či ponory do vody, vynášanie tela na telách, rozlúčka s partnerom (?), alebo plačky a rituálne umývanie.
Môžete ho sledovať ako hetero film z prostredia kde je maskulinita na jedenej strane dominantná, no zároveň segregovaná, takže muži pre seba vytvárajú uzatvorený svet s priestorom pre všetky emócie. Maskulinita je tu strojená, plná vnútorného zapierania, hrania, ... ale aj vonkajšej nehy, dotykov, bozkov. Bizarné kultúrne nedorozumenie. Hoci sledujeme arabských heterákov, máme zvláštne familárny pocit že pozeráme na "bežné gay scény" zo Západu. :)
Na druhej strane, ako gay film z prostredia, kde nič "gay" nesmie nemôže a nevie vystúpiť na povrch v slovách ... je to tiež zaujímavá sonda: Ako by si v niečom takom žil svoj život? Definoval sa? Miloval? Paradoxne, intimita mezi mužmi na ulici nijako nepoburuje, no "orientácia" akoby neexistovala, musíme si ju dopovedať sami.
Mladíci dosť otvorene porovnávajú svoju "situáciu" s rôznymi jednoduchými dušami z náboženských kruhov. Ironických komentárov k náboženstvu je tu na arabský film nadmieru, už len samotný koncept martýrstva pri utopení, mnohé sú podprahové a "medzi riadkami".
Film ma zaujal aj choreograficky - toľko homoerotiky a kombinácii dotykov sotva uvidíme v nejako západnom filme - ale aj ak sa naň pozerám ako na gay film: nespomínam si na žiaden ktorý by si za tému vybral rituály pohrebu. Pôsobilo to na mňa sviežo a neokukane.
Nie je ľahko uchopiteľný, ale vďačne dráždi rôznymi otázkami, ktoré si divák musí zodpovedať sám. (Tušil otec "aký" bol jeho syn a preto nástojil na tom, aby ho umývali jeho najbližší "priatelia"?)
Gay filmov z Libanonu, alebo arabského či moslimského sveta nie je veľa. Ak vôbec sú, buď sú príliš didaktické, precukrované telenovely, alebo plné sebanenávisti a utrpenia. V tomto nikoho za jeho sexualitu nekameňujú.
Film je v prvom rade natočený profesionálne, vizuálne pôsobí ako kvalitná európska artovka. Ide o zaujímavo estetický koncept, možno obrazovú báseň, pohľadnicu, konceptuálne v podstate súčasný tanec - choreografia pohybov a gest je najvýraznejším prvkom - či ponory do vody, vynášanie tela na telách, rozlúčka s partnerom (?), alebo plačky a rituálne umývanie.
Môžete ho sledovať ako hetero film z prostredia kde je maskulinita na jedenej strane dominantná, no zároveň segregovaná, takže muži pre seba vytvárajú uzatvorený svet s priestorom pre všetky emócie. Maskulinita je tu strojená, plná vnútorného zapierania, hrania, ... ale aj vonkajšej nehy, dotykov, bozkov. Bizarné kultúrne nedorozumenie. Hoci sledujeme arabských heterákov, máme zvláštne familárny pocit že pozeráme na "bežné gay scény" zo Západu. :)
Na druhej strane, ako gay film z prostredia, kde nič "gay" nesmie nemôže a nevie vystúpiť na povrch v slovách ... je to tiež zaujímavá sonda: Ako by si v niečom takom žil svoj život? Definoval sa? Miloval? Paradoxne, intimita mezi mužmi na ulici nijako nepoburuje, no "orientácia" akoby neexistovala, musíme si ju dopovedať sami.
Mladíci dosť otvorene porovnávajú svoju "situáciu" s rôznymi jednoduchými dušami z náboženských kruhov. Ironických komentárov k náboženstvu je tu na arabský film nadmieru, už len samotný koncept martýrstva pri utopení, mnohé sú podprahové a "medzi riadkami".
Film ma zaujal aj choreograficky - toľko homoerotiky a kombinácii dotykov sotva uvidíme v nejako západnom filme - ale aj ak sa naň pozerám ako na gay film: nespomínam si na žiaden ktorý by si za tému vybral rituály pohrebu. Pôsobilo to na mňa sviežo a neokukane.
Nie je ľahko uchopiteľný, ale vďačne dráždi rôznymi otázkami, ktoré si divák musí zodpovedať sám. (Tušil otec "aký" bol jeho syn a preto nástojil na tom, aby ho umývali jeho najbližší "priatelia"?)
