National Anthem (2023)

Remeselne kvalitný snímok, s perfektne vyladnenou atmosférou (hudobne i obrazovo). Hoci s jednoduchým (až "klasickým") príbehom - no tvorcovia ho uchopili na "gay film" netradičným spôsobom. Oceňujem aj spôsob ako dokázali balansovať medzi tým magickým/romantickým/pekným a realistickými prvkami ktoré diváka dokážu prepojiť s trpkosťou života a teda dodávajú na uveriteľnosti.

Nejde pritom o štandardnú gay romancu ani coming-out... hoci je to stále príbeh o sebaobjavovaní. Sledujeme hetero (+...) chalana v komplikovanej rodinnej situácii (nezodpovedná matka, mladší brat na starosť), ktorý si privyrába sezónnymi manuálnymi prácami - pre rodinný rozpočet i na vlastné sny o úteku zo života bez perspektívy. Jedna takáto práca ho privádza na kvír farmu a ku gay ródeu, kde spoznáva rôzne rodovo rozmanité postavičky, vyskúša si drag, ale zamotá sa aj do akéhosi milostného trojuholníka s charizmatickou chovateľkou koní Sky a jej partnerom Pepem.

Práve "objavenie komunity" plnej zaujímavých charakterov spojené s pocitom dobrodružstva, prenikanie dovnútra a neistá možnosť začleniť sa tam, osobná premena (otvorenosť) ktorú to vyvolá, možno i prepožičaný pocit výnimočnosti - teda prvky ktoré sú aj v gay svete a živote dosť vzácny úkaz - predstavujú ten magický a zároveň klasický príbehový materiál, ktorý môže pripomenúť Le Fate Ignoranti, ale naratívom aj Shortbus či svojské komunity Radical Faeries. Prerozprávať tento "osobný objav" zo strany hetero chalana beriem ako osviežujúce ozvláštnenie. Celkom pekne to zachycuje ako hetero a kvír ľudia dokážu interagovať - a ako sa tí prví môžu od tých druhých niečo naučiť, resp. obohatiť svoj život, odviazať sa od každodenných klišé.

Páčil sa mi osobnostný náčrt postáv - sympatické (hoci nie tuctovo ľúbivé) stvárnenie hanblivého a introvertného Dylana, ľudsky bezprostredná otvorenosť mladšieho brata, komplikovaná (a zďaleka nie bezproblémová kodependencia medzi Sky a pohľadným ale žiarlivým Pepem), to že sa milostná zápletka neuberá ku ťuťu-ňuňu klišé, aj fakt že tú ozajstnú hodnotu nakoniec nájde v kamarátstve s vnímavou nebinárnou Carrie. I trpkosladké vyústenie ktoré v sebe nesenie sklamanie, zranenie ale aj zmierenie i nový začiatok - nebol tuctový, ale povedal by som: emocionálne bohatý.

To všetko náladovo podčiarkujú pesničky Pefume Genius - bez toho aby z filmu vytŕčali - dokonca som si väčšinu z nich pred titulkami ani neuvedomil. A obzvlášť emocionálny klimax s "Reincarnation" v podaní Susanne Sundfør, ktorý v podstate vystihuje situačný prerod ktorý Dylan podstúpil. Atmosféru Divokého Západu, s očakávanými oranžovými filtrami, dotvára aj výborná kamera. I samotný nápad s gay ródeom - zvláštny kontrapunkt k inak veľmi mačistickej kultúre - kvitujem.

Na takýto nenápadný film vôbec nie málo.

"Ty ji miluješ a potřebuješ. Ona tě miluje, ale nepotřebuje." Citace vystihující podstatu snímku o sebeobjevování, rodinných poutech a prvním opravdovém zamilovaní se. Ze země, která patří mezi flyover states. Ve které bychom neměli čekat ranč pro zbloudilé queer duše.