Podrobnosti recenze
8.0 1 10
Celkové hodnocení
8.0
Příběh
5.0
Herecké výkony
9.0
Zvuk
10.0
Zpracování
8.0
Ocenenia kritikov, režisérska ikona čílskeho filmu (napr. drama No!), obľúbený Gael Garcia Bernal. No hviezdou je predovšetkým Mariana di Girolamo a jej magnetické stvárnenie ústrednej postavy. Pozadím je súčasný tanec - v umeleckých kruhoch, ale aj ten z ulice. A takisto mesto Valparaíso, ktorému vzdáva snímok vizuálnu poctu, napriek príležitostne horiacim semaforom a kontajnerom.
Toto nie je ľahký film a učite nie pre všetkých. Tak trochu bezdejový, filmová poézia, s nie veľmi prehľadnými dialógmi - ktoré skôr ilustrujú myšlienkové hľadanie sa postáv a vysporiadavanie sa so šokom, po tom čo adoptovaný syn popálil tvár Eminej sestre - následkom čoho zrušili adopciu. Časť snímku som ťažko prijímal tému, ponurosť, bizarné jednanie protagonistov, nepriestupné dialógy, ich osobnostnú nesympatickosť. No v hre ma držala hudba a vizuál, ktoré zatienia 9 z 10 iných filmov. Trochu mi to pripomenulo "urban melancholy" Nunca Vas A Estar Solo, len na profi úrovni.
Odfarbená Ema (trochu lesbické klišé) rebeluje bez hanby: s plameňometom v meste, na tanečnom parkete (lebo popri sofistikovanom umení holduje živočíšnemu Reggaetonu - nechválne známemu latinsko-americkému žánru ulice ktorý kombinuje prvky zvádzania, kopulácie a násilia), doma (nekopromisne vzdoruje vyčítavému partnerovi a choreografovi v jednom), v posteli (rozbieha aférku s ďalšou ženou, s mužom - kapitán Rio z Picarda, odhliadnuc od iskrenia s ostatnými tanečníčkami), dokonca i na školách kde ako príležitostná učiteľka túži učiť deti slobode sebavyjadrenia.
Menej obvyklá forma a scenáristická neprístupnosť - je slabinou aj silnou stránkou diela. Ak vás audio-vizuál zhypnotizuje tak ako mňa, v závere sa všetok ten zdanlivý chaos spojí v zmysluplný celok, dokonca s čímsi ako hrejivým ľudským pocitom.
Toto nie je ľahký film a učite nie pre všetkých. Tak trochu bezdejový, filmová poézia, s nie veľmi prehľadnými dialógmi - ktoré skôr ilustrujú myšlienkové hľadanie sa postáv a vysporiadavanie sa so šokom, po tom čo adoptovaný syn popálil tvár Eminej sestre - následkom čoho zrušili adopciu. Časť snímku som ťažko prijímal tému, ponurosť, bizarné jednanie protagonistov, nepriestupné dialógy, ich osobnostnú nesympatickosť. No v hre ma držala hudba a vizuál, ktoré zatienia 9 z 10 iných filmov. Trochu mi to pripomenulo "urban melancholy" Nunca Vas A Estar Solo, len na profi úrovni.
Odfarbená Ema (trochu lesbické klišé) rebeluje bez hanby: s plameňometom v meste, na tanečnom parkete (lebo popri sofistikovanom umení holduje živočíšnemu Reggaetonu - nechválne známemu latinsko-americkému žánru ulice ktorý kombinuje prvky zvádzania, kopulácie a násilia), doma (nekopromisne vzdoruje vyčítavému partnerovi a choreografovi v jednom), v posteli (rozbieha aférku s ďalšou ženou, s mužom - kapitán Rio z Picarda, odhliadnuc od iskrenia s ostatnými tanečníčkami), dokonca i na školách kde ako príležitostná učiteľka túži učiť deti slobode sebavyjadrenia.
Menej obvyklá forma a scenáristická neprístupnosť - je slabinou aj silnou stránkou diela. Ak vás audio-vizuál zhypnotizuje tak ako mňa, v závere sa všetok ten zdanlivý chaos spojí v zmysluplný celok, dokonca s čímsi ako hrejivým ľudským pocitom.
