Podrobnosti recenze
6.0 5 10
Celkové hodnocení
6.5
Příběh
3.0
Herecké výkony
6.0
Zvuk
8.0
Zpracování
9.0
Chýba mi tu stredné hodnotenie k doporučeniam: "Je to jedno." :) Film má silné stránky dosť silné a slabé zasa veľmi slabé.
V prvom rade portugalské/brazílske filmy sú kategória sama o sebe. LD50 je jeden ročne. Bezdejový, bezpríbehový (možno ako život postáv), s dôrazom na pôžitok, štýl, vizuál. Pozliepanie aktuálnych trendov a ne/peknoty do čohosi. "Hlavne to musí dobre vyzerať." Kultúrne klišé.
Apatický starnúci/tlstnúci chlap (volaj si to "medveď" ak chceš) raz prijíma raz odmieta sexuálne ponuky sympatického mužného a chtivého milenca, zatiaľ čo sa oddáva túžbam po druhom heterosexuálnom kolegovi. Motorka, koža, image, fetiše a tak. Jeho sny sú ešte divokejšie a farbistejšie - a zdá sa že ho znepokojujú. Od zakomplexovanosti k žiarlivosti a zlomyseľnosti. Uzemnením su pre neho cigaretové pauzy a rozhovory s transsexuálnou kolegyňou z odborov - "srdcom kolektívu" - ktorá bola i pre mňa ľudskou bójou príbehu, na rozdiel od pomerne charakterovo nejednoznačného hlavného ne-hrdinu.
Kvitujem veľa kože, harnessov, penisov, sprchových scén, aj praktík pri ktorých sa nejeden začervená. Sex-positive, bez hanby. Vo farbistej štylizácii snových sekvencií to miestami pripomína bizarné výjavy z Way Down z produkcie Cazzo. (Prirovnanie k pornografii tu pritom nie je vôbec nepatričné.) Chlpatí "mužní" chlapi ovládaní túžbami, potlačenými emóciami aj neschopnosťou oboje komunikovať.
Veľmi som si vychutnal atmosféru rozpáleného leta, teplé odtiene, krásne rurálne scenérie, aj takmer meditatívne pohľady do dystopických útrob fabriky na hnojivá. Všetko to bizarne kontrastuje so sexualitou kategórie "urban fantasies".
Len tie motivácie, dej, bezprízornosť. Uviaznutie v živote, uviaznutie na mieste, uviaznutie v citoch. Nie každý bude mať na umenie pre umenie trpezlivosť...
Najviac ma oslovili asi tri scény - na kolotočoch, tanec na oslave, záverečná katarzia - do ktorých sa vkradla sympatická živá ľudskosť.
V prvom rade portugalské/brazílske filmy sú kategória sama o sebe. LD50 je jeden ročne. Bezdejový, bezpríbehový (možno ako život postáv), s dôrazom na pôžitok, štýl, vizuál. Pozliepanie aktuálnych trendov a ne/peknoty do čohosi. "Hlavne to musí dobre vyzerať." Kultúrne klišé.
Apatický starnúci/tlstnúci chlap (volaj si to "medveď" ak chceš) raz prijíma raz odmieta sexuálne ponuky sympatického mužného a chtivého milenca, zatiaľ čo sa oddáva túžbam po druhom heterosexuálnom kolegovi. Motorka, koža, image, fetiše a tak. Jeho sny sú ešte divokejšie a farbistejšie - a zdá sa že ho znepokojujú. Od zakomplexovanosti k žiarlivosti a zlomyseľnosti. Uzemnením su pre neho cigaretové pauzy a rozhovory s transsexuálnou kolegyňou z odborov - "srdcom kolektívu" - ktorá bola i pre mňa ľudskou bójou príbehu, na rozdiel od pomerne charakterovo nejednoznačného hlavného ne-hrdinu.
Kvitujem veľa kože, harnessov, penisov, sprchových scén, aj praktík pri ktorých sa nejeden začervená. Sex-positive, bez hanby. Vo farbistej štylizácii snových sekvencií to miestami pripomína bizarné výjavy z Way Down z produkcie Cazzo. (Prirovnanie k pornografii tu pritom nie je vôbec nepatričné.) Chlpatí "mužní" chlapi ovládaní túžbami, potlačenými emóciami aj neschopnosťou oboje komunikovať.
Veľmi som si vychutnal atmosféru rozpáleného leta, teplé odtiene, krásne rurálne scenérie, aj takmer meditatívne pohľady do dystopických útrob fabriky na hnojivá. Všetko to bizarne kontrastuje so sexualitou kategórie "urban fantasies".
Len tie motivácie, dej, bezprízornosť. Uviaznutie v živote, uviaznutie na mieste, uviaznutie v citoch. Nie každý bude mať na umenie pre umenie trpezlivosť...
Najviac ma oslovili asi tri scény - na kolotočoch, tanec na oslave, záverečná katarzia - do ktorých sa vkradla sympatická živá ľudskosť.
