Podrobnosti recenze

Hoci sa LGBT+ identita zdá byť moderná, sú kultúry kde to čo by sme dnes nazvali queer, trans či ďalšími gendermi - existovalo už oddávna. Pred príchodom kresťanstva mali takú alebo onakú formu "two spirit ľudí" vo veľkej časti pôvodných amerických kmeňov, po celom kontinente. Mali svoje špecifické miesto vo svojom spoločentve, ba i svoju úlohu. Väčšinu týchto zvykov sa podarilo misionárom viac či menej násilne zlikvidovat, pretrvávajú len útržky pamäti (zmienky, fotografie). Muxes zo zapoteckej kultúry su raritou, ktorá prežíva do súčasnosti.

Je zaujímave sledovať, keď títo trans ľudia nemusia bojovať s tradičnou spoločnosťou, ale vo svojej identite sa práve o tradície opierajú, cítia sa v nich prijatí a bezpečne. Pre Európanov až ironicky "na ruby". Tradície majú svoje výhody - pocit zakorenenia (netreba utekať do urbánnych metropol, či iných krajín, môžu byť samé sebou doma) - aj nevýhody - ako rigidná forma sebavyjadrenia: Musia to byť muži ktorí sa prezentujú ženskými klišé. Pre úzku skupinu trans mužov je to možno dar z neba, no ktovie ako sa ich kultúra stavia k iným identitám: gay, lesba, bi - ktorí nie sú trans?

Až tak hlboko dokument nejde. Vlastne sa až tak veľmi nevenuje histórii Muxe a rôznym detailom identity či filozofie za ňou. Len ľahko načrtne pár osobných príbehov, sústredí sa skôr na každodenný život, ambície a sny zopár z dám. Je rafinovane natočený, v obrazoch a inštaláciách a pózach - čo mu dáva cool vzhľad a atmosféru, no zároveň aj akúsi odťažitosť, skečovitosť, ak nie naaranžovanosť. Je to taká mozajka, nie úplne uktovená v jasnom posolstve. Možno to svojim spôsobom vystihuje bod sústredenia v Muxe identite: "podobať sa na ženu" - teda zameranie na vonkajší zjav, dojem, pózu v jednom okamihu. Určite som si to rád pozrel, no ešte radšej by som aj niečo dlhšie, hlbšie, komplexnejšie.