Podrobnosti recenze

Queer Big Brother na tuniský spôsob? Úprimne, na tento film som sa odhodlal, lebo som v krajine vzniku nejaký čas býval a zaujalo ma, ako sa situácia vyvinula od pádu sekulárnej diktatúry Ben Aliho. Niektoré prvky mladej demokracie sú dokonca dávané za regionálny vzor. LGBTI práva to ale určite nebudú.

Dokument o domácnosti, kde sa za účelom vzájomnej podpory sústredili sexuálni a genderoví vydedenci. Máme tu masc. feministiku so sklonmi k sebapoškodzovaniu, fem. gayov (ako hockde na svete) ktorí sa neustále trápia a plačú, aj zopár trans postáv (bohužiaľ, skôr bližsie ku klišé hysterickej drag queen). Nemožno povedať že by to boli nejakí intelektuálni aktivisti - hovorcami menšiny sa stávajú vďaka okolnostiam, náhodou svojej situácie, možno preto že sa neboja ukázať na kameru, alebo nemajú čo stratiť, alebo v krajine ostali už len oni - inak je to hlboký priemer. Sú tak sebestredne "cool", že neustále chľascú, hulia, dramatizujú sa, škriepia sa a udobrujú, hystericky sa rehocú (alebo revú) a sťažujú sa na svoju (pochopiteľne hroznú) životnú situáciu. Tú im určite verím. Vodka a cígy (a tu a tam žiletka) vyzerajú byť nástrojmi ich každodenného sebavyjadrenia. Možno fakt nič iné nemajú. Ale vo výsledku je to celé taký pseudo-aktivistický gýč.

Nie som zástancom ukazovania sa pred väčšinou ako "normálni", "slušní" spoluobčania, oceňujem spoločenskú úlohu nekonformistov a provokatérov - ale táto partička (24/7 párty/kocovina/zmar) to určite nie je. Až som sa miestami fakt bál, že keby toto heteráci videli, aj tie posledné zbytky ľudskej sympatie u nich stratia. Nanajvýš tak vzbudia ľútosť. Možno chýbalo širšie portrétovanie ich životov (čím všetkým sú) mimo klaustrofobickú obývačku.

Nehovorím už o tom, že v každej druhej scéne tohto dokumentu o sebe (natočený ako agitka za nich) posielajú ostentatívne kameramana do preč... ??? Najviac mi bilo do očí, že sa "zhodou okolností" podarilo zachytiť objekty záujmu v tých dramaticky najvypätejších momentoch ich spolužitia - práve teraz samovražda, práve teraz dráma s rodičmi, práve teraz ex frajer prosí o druhú šancu (a vôbec nerieši kameru) - neprišlo mi akosi uveriteľné/úprimné. Akoby sa tam amaterizmus miesil s niečim silne vykalkulovaným, naaranžovaným. Skôr reality show (s charaktermi presne ako z Big brother) než dokument.

A to je škoda, lebo LGBTIAQ+ ľudia (nielen) v Tunisku naozaj potrebujú pomoc.