- Filmy
- Filmobanka
- Upon the Shadow (2017)
Upon the Shadow (2017)
Základní informace o filmu
Rok
Délka filmu
80 minut
Režie
Původní znění
Hrají
Amina Sboui, Sandra Neifer, Ramy Ayari, Ayoub Moumene, Atef Pucci
Tagy
Film sleduje život několika přátel v tuniském prostředí po arabském jaru.
Uživatelské recenze
1 review
Celkové hodnocení
3.5
Příběh
4.0(1)
Herecké výkony
3.0(1)
Zvuk
5.0(1)
Zpracování
2.0(1)
Pro napsání recenze se registrujte nebo se přihlašte.
Celkové hodnocení
3.5
Příběh
4.0
Herecké výkony
3.0
Zvuk
5.0
Zpracování
2.0
Queer Big Brother na tuniský spôsob? Úprimne, na tento film som sa odhodlal, lebo som v krajine vzniku nejaký čas býval a zaujalo ma, ako sa situácia vyvinula od pádu sekulárnej diktatúry Ben Aliho. Niektoré prvky mladej demokracie sú dokonca dávané za regionálny vzor. LGBTI práva to ale určite nebudú.
Dokument o domácnosti, kde sa za účelom vzájomnej podpory sústredili sexuálni a genderoví vydedenci. Máme tu masc. feministiku so sklonmi k sebapoškodzovaniu, fem. gayov (ako hockde na svete) ktorí sa neustále trápia a plačú, aj zopár trans postáv (bohužiaľ, skôr bližsie ku klišé hysterickej drag queen). Nemožno povedať že by to boli nejakí intelektuálni aktivisti - hovorcami menšiny sa stávajú vďaka okolnostiam, náhodou svojej situácie, možno preto že sa neboja ukázať na kameru, alebo nemajú čo stratiť, alebo v krajine ostali už len oni - inak je to hlboký priemer. Sú tak sebestredne "cool", že neustále chľascú, hulia, dramatizujú sa, škriepia sa a udobrujú, hystericky sa rehocú (alebo revú) a sťažujú sa na svoju (pochopiteľne hroznú) životnú situáciu. Tú im určite verím. Vodka a cígy (a tu a tam žiletka) vyzerajú byť nástrojmi ich každodenného sebavyjadrenia. Možno fakt nič iné nemajú. Ale vo výsledku je to celé taký pseudo-aktivistický gýč.
Nie som zástancom ukazovania sa pred väčšinou ako "normálni", "slušní" spoluobčania, oceňujem spoločenskú úlohu nekonformistov a provokatérov - ale táto partička (24/7 párty/kocovina/zmar) to určite nie je. Až som sa miestami fakt bál, že keby toto heteráci videli, aj tie posledné zbytky ľudskej sympatie u nich stratia. Nanajvýš tak vzbudia ľútosť. Možno chýbalo širšie portrétovanie ich životov (čím všetkým sú) mimo klaustrofobickú obývačku.
Nehovorím už o tom, že v každej druhej scéne tohto dokumentu o sebe (natočený ako agitka za nich) posielajú ostentatívne kameramana do preč... ??? Najviac mi bilo do očí, že sa "zhodou okolností" podarilo zachytiť objekty záujmu v tých dramaticky najvypätejších momentoch ich spolužitia - práve teraz samovražda, práve teraz dráma s rodičmi, práve teraz ex frajer prosí o druhú šancu (a vôbec nerieši kameru) - neprišlo mi akosi uveriteľné/úprimné. Akoby sa tam amaterizmus miesil s niečim silne vykalkulovaným, naaranžovaným. Skôr reality show (s charaktermi presne ako z Big brother) než dokument.
A to je škoda, lebo LGBTIAQ+ ľudia (nielen) v Tunisku naozaj potrebujú pomoc.
Dokument o domácnosti, kde sa za účelom vzájomnej podpory sústredili sexuálni a genderoví vydedenci. Máme tu masc. feministiku so sklonmi k sebapoškodzovaniu, fem. gayov (ako hockde na svete) ktorí sa neustále trápia a plačú, aj zopár trans postáv (bohužiaľ, skôr bližsie ku klišé hysterickej drag queen). Nemožno povedať že by to boli nejakí intelektuálni aktivisti - hovorcami menšiny sa stávajú vďaka okolnostiam, náhodou svojej situácie, možno preto že sa neboja ukázať na kameru, alebo nemajú čo stratiť, alebo v krajine ostali už len oni - inak je to hlboký priemer. Sú tak sebestredne "cool", že neustále chľascú, hulia, dramatizujú sa, škriepia sa a udobrujú, hystericky sa rehocú (alebo revú) a sťažujú sa na svoju (pochopiteľne hroznú) životnú situáciu. Tú im určite verím. Vodka a cígy (a tu a tam žiletka) vyzerajú byť nástrojmi ich každodenného sebavyjadrenia. Možno fakt nič iné nemajú. Ale vo výsledku je to celé taký pseudo-aktivistický gýč.
Nie som zástancom ukazovania sa pred väčšinou ako "normálni", "slušní" spoluobčania, oceňujem spoločenskú úlohu nekonformistov a provokatérov - ale táto partička (24/7 párty/kocovina/zmar) to určite nie je. Až som sa miestami fakt bál, že keby toto heteráci videli, aj tie posledné zbytky ľudskej sympatie u nich stratia. Nanajvýš tak vzbudia ľútosť. Možno chýbalo širšie portrétovanie ich životov (čím všetkým sú) mimo klaustrofobickú obývačku.
Nehovorím už o tom, že v každej druhej scéne tohto dokumentu o sebe (natočený ako agitka za nich) posielajú ostentatívne kameramana do preč... ??? Najviac mi bilo do očí, že sa "zhodou okolností" podarilo zachytiť objekty záujmu v tých dramaticky najvypätejších momentoch ich spolužitia - práve teraz samovražda, práve teraz dráma s rodičmi, práve teraz ex frajer prosí o druhú šancu (a vôbec nerieši kameru) - neprišlo mi akosi uveriteľné/úprimné. Akoby sa tam amaterizmus miesil s niečim silne vykalkulovaným, naaranžovaným. Skôr reality show (s charaktermi presne ako z Big brother) než dokument.
A to je škoda, lebo LGBTIAQ+ ľudia (nielen) v Tunisku naozaj potrebujú pomoc.
