Podrobnosti recenze
4.3 3 10
Celkové hodnocení
3.0
Příběh
1.0
Herecké výkony
4.0
Zvuk
3.0
Zpracování
4.0
Moja bude pre rovnováhu "tá zlá recenzia". Tento presne dvojhodinový film som pozrel za cca 15 minút - aj to mám pocit že som obetoval zo života viac než si zaslúžil. Hoci je Tsai Ming Liang svetoznámy režisér "festivalových filmov", obvykle jeho tvorba rozdeľuje aj odborných kritikov. Posúva hranice post-moderného filmového umenia presne tam, kde divák váha, či nesleduje "umenie" len preto, lebo to spáchalo známe meno.
Jeho tradičný rukopis - pobudnúť na nejakom mieste a nasať atmosféru, nechať kuriózne charaktery a situácie odznievať skrz plátno - tu privádza do nepohodlnej dokonalosti. Celý film pozostáva z niekoľkých tuctov statických záberov. Niekto hľadí na dážď. Niekto leží vo vani. Niekto si varí obed. Dobrú polhodinu to vyzerá, že postavy, priestory a zábery spolu ani nesúvisejú - a sledujeme len akési pohľadnice zo šeredných zákutí Tai Pei. Deja sa divák nedočká, len akejsi situácie, kde sa dve postavy stretnú na platenú sexuálnu službu a zasa sa vrátia do svojho bezdejového melancholického bytia. Toť vsjo.
Predstavte si že vás niekto pozve do galérie na výstavu súčasnej fotografie. Fotografie sú videopanely s oživenými scénami. Záber do uličky. Záber na diaľnicu. Záber z okna. Záber do tváre. A niektoré tie zábery sú z vizuálneho pohľadu naozaj nádherné, podarené. Akurát pri každej nemôžete pobudnúť toľko koľko vás zaujíma, ale presne toľko koľko určil váš sprievodca. Tu budeš 3 minúty, tu 5, tu 10. Vyhráva divák, ktorý film neuvidí v kine, ale doma na PC/TV. Napadá ma Eisenstein, základy filmového strihu, režisérska pokora a úspornosť. Chýbal mi dej, skutočný príbeh (nie len situácia), pozadie charakterov, emocionálna účasť, zámer čosi povedať.
A to mám pomalé dlhé rozjímavé filmy (asi skôr na spôsob Terrenca Malicka či v gay prípade Marca Bergera) veľmi rád. U Tsai Ming-lianga by som sa vrátil skôr k jeho postapokalyptickej The Hole / Diera z 1998.
Jeho tradičný rukopis - pobudnúť na nejakom mieste a nasať atmosféru, nechať kuriózne charaktery a situácie odznievať skrz plátno - tu privádza do nepohodlnej dokonalosti. Celý film pozostáva z niekoľkých tuctov statických záberov. Niekto hľadí na dážď. Niekto leží vo vani. Niekto si varí obed. Dobrú polhodinu to vyzerá, že postavy, priestory a zábery spolu ani nesúvisejú - a sledujeme len akési pohľadnice zo šeredných zákutí Tai Pei. Deja sa divák nedočká, len akejsi situácie, kde sa dve postavy stretnú na platenú sexuálnu službu a zasa sa vrátia do svojho bezdejového melancholického bytia. Toť vsjo.
Predstavte si že vás niekto pozve do galérie na výstavu súčasnej fotografie. Fotografie sú videopanely s oživenými scénami. Záber do uličky. Záber na diaľnicu. Záber z okna. Záber do tváre. A niektoré tie zábery sú z vizuálneho pohľadu naozaj nádherné, podarené. Akurát pri každej nemôžete pobudnúť toľko koľko vás zaujíma, ale presne toľko koľko určil váš sprievodca. Tu budeš 3 minúty, tu 5, tu 10. Vyhráva divák, ktorý film neuvidí v kine, ale doma na PC/TV. Napadá ma Eisenstein, základy filmového strihu, režisérska pokora a úspornosť. Chýbal mi dej, skutočný príbeh (nie len situácia), pozadie charakterov, emocionálna účasť, zámer čosi povedať.
A to mám pomalé dlhé rozjímavé filmy (asi skôr na spôsob Terrenca Malicka či v gay prípade Marca Bergera) veľmi rád. U Tsai Ming-lianga by som sa vrátil skôr k jeho postapokalyptickej The Hole / Diera z 1998.
