Podrobnosti recenze

Silnou stránkou filmu je precíznosť, s akou sa snaží opísať pozadie ľudského príbehu, rôznych súvislostí, emocionálne prežívanie, tlak okolia, situáciu medzi mlynskými kameňmi - systémovej homofóbie v športovom prostredí. Obzvlášť v tom profesionálnom, ktoré viac než "pohybom pre radosť a zdravie" či "hrou s kamarátmi ako vloženie obsahu/deja do priateľstva" (tak ako sa šport v mainstemovom videní idealizuje) je v prvom rade biznisom, divadlom konzervatívnych hodnôt (tradičná maskulinita, víťazstvo, tribalizmus, partnerky ako symbol úspechu), show pre obecenstvo - ktoré je v prípade futbalu priznajme si z ľavej časti Gaussovej krivky. Mňa osobne by zaujal film, ktorý by tú absurdnú fóbiu ("chcem vedieť s kým sa sprchujem") ktorá nemá dôvody ani argumenty - viac konfrontoval. Takto je film len opisom stavu taký aký je alebo donedávna bol. Akútnym, trefným, ale už je na to doba aby si dovolil ísť o krok viac.

Záleží ako ten film divák pojme. Ako kritika celého prostredia profesionálneho/diváckeho show-športu mi príde neúplný. Ako príbeh mladíka na ceste sebauvedomenia z malého švajčiarského mestečka je viac než solídny.

Ja okolo športu holdujem viac šatniam, sprchám, spoteným dresom, objatiam a buddy dynamike - než tomu ktorý tím hrá s ktorým, kto vyhrá, kto mal aké body v akej tabuľke, a kto ako kopol do lopty - takže športový slang, rituály, atmosféra ma nechytili a boli momenty keď mi bolo trápno - ale to pri profi tímovom športe je vždy. Ja toto prostredie, zápasy, snaženie - v mnohých ohľadoch "hyper" - jednoducho neviem brať vážne. :D Neviem posúdiť ako dobre zachytil atmosféru v tíme, na tréningoch či zápasoch. Čo sa týka herectva, nie je to určite zázrak, ale na ťažkú tému sa s tým chalani popasovali ok. V podstate, profesionálni športovci, ako "echtovní chlapi" - hoci technicky zdatní vo svojej disciplíne - nie sú tie typy, ktoré by excelovali v komunikácií a emocionalite. Takže trocha "ztuhlosti" a "nemotornosti" v ich prejave je v podstate na mieste, pasuje a pridalo tomu na uveriteľnosti. Ich intímne momenty majú adekvátny a až prekvapivo nežný náboj. Váhanie medzi kariérou a potrebou tela/lásky, aj mužsky rozpačitá vzájomná negociácia sú na mieste.

Veľmi oceňujem, že z toho nevznikla hollywoodska happyendová romantika, ale balansuje v trpkosladkej nálade až do konca. Antagonisti zbytočne neprehrávajú, ale sú to len ľudia jednajúci v medziach vlastného rozhľadu a inteligencie - otec, manažér, či spoluhráč(i). A momenty keď si Mário uvedomuje že síce dosiahol na niektoré svoje sny, ale nikdy by si nepredstavoval že pri tom bude tak nešťastný - a je ich hneď zopár - fungujú, sú naozaj silné a dá sa s nimi dobre identifikovať.

Jedna zásadná vec ktorú by som filmu vytkol je jeho dĺžka. Obvykle nemám problém s trojhodinovými eposmi, ktoré sú buď nabité dejom (Cameron) alebo vizuálne strhujúcimi obrazmi (Mallick). No kamera/obraznosť v Máriovi je priemerná (byty, koridory, ihriská, šatne) a všetečný dej by sa tiež dal zosvižniť, prišlo mi tu veľa hluchých/rozvláčnych scén, napriek chvályhodnej snahe o kľukatý príbeh. Dve hodiny sa mi zdali zbytočné, zafungovali by aj v solídnej hodinke (a možno dvadsať ?).

Inak nehudobnosť a utlmenosť hodnotím kladne, vytiahne to z filmu viac realizmu. Švajčiarská nemčina príbeh príjemne ozvláštňuje a podčiarkuje "malomestskú" či "druholigovú" náladu prostredia.

Rozmýšľam, nakoľko je film (mínus sex) relatívne prístupný k hetero publiku, ktorému predovšetkým by mal byť určený. Neviem čo dá gay divákovi - ďalší trpký príbeh, ďalšia lekcia o odvahe byť sám sebou?