Podrobnosti recenze

Snímok sa dostal do verejného povedomia ani nie tak z pohľadu obsahu, ale kvôli hercovi hlavnej postavy: Marcus Bellamy sa pár dní po ukončení natáčania (2016) priznal na sociálnych sieťach, že brutálne ubil a zaškrtil svojho partnera. Bol odsúdený a momentálne sedí na 20 rokov v base. https://www.bronxda.nyc.gov/downloads/pdf/pr/2019/25-2019%20Marcus-Bellamy-Sentenced-Manslaughter-Bronx-Strangulation.pdf Celý štáb bol v šoku - a uvedenie tohto nezávislého filmu tak verím nebolo jednoduché. Bellamy niekoľkokrát po sebe postoval statusy kde k nemu prehovára Boh a to uviedol aj ako motív vraždy. Ako zdôvodnenie na pozadí: bol užívateľom drogy crystal meth, ktorej spotreba v gay komunite je momentálne v USA takmer epidemickou - viď: https://www.gaytitulky.info/index.php/oblibene-filmy/crystal-city

Tento film nie je postavený na lacných stereotypoch. Sociálne klišé (o černochoch) sú jeho TÉMOU, ktorú skúma z rôznych strán. Na to treba ale základnú divácku inteligenciu - nikto to nebude polopate vysvetľovať, že práve teraz hovorí ironicky. Film pochádza od tvorcov tmavej pleti - predsa sa sami nebudú ponižovať šírením nezmyslov "o veľkých pérách" v prvom pláne. Film hovorí (aj) o ľuďoch, ktorý tieto či už predsudky, alebo fantázie udržujú.

Na jednej strane policajti, ktorí jednajú s nešťastným partnerom ako s podozrivým a div ho nezastrelia keď si vyberá inhalátor (pretože je černoch), hoci ich on sám zavolal na pomoc. Na druhej strane biely umelec ktorý si fetišizuje černochov, je nimi (v dobrom) posadnutý, až tak že si za nich zaplatí - no výber je grindrovo-nedobrý a jedného z nich nakoniec pobodá, keď sa ho pokúša okradnúť. (Irónia na druhú či na tretiu?). A do tretice znudený autor gay fetiš komiksov, ktorý začína objavovať BDSM - a zhodou okolností narazí na okrajovú scénu ktorá pracuje s fantáziami otroctva černochov (pod bielymi) v sexuálnej rovine. Nekoľko je to neškodná hra rolí a koľko tej starej ozajstnej nadradenosti v tom je? Sprvu je tým znechutený, no ako sa vraví v angličtine: "curiosity killed the cat".

Práve tento motív je sťažňový a skrýva prinajmenšom tri zásadné dejové zvraty - ktoré nechcem prezradiť, ale v pohľade na túto stále super-citlivú tému (obzvlášť v USA) ma pomerne prekvapili (a to myslím z pohľadu stavania pointy, nie že by boli ľudsky milé). No v istom pohľade sa môžu tie posledné zvraty javiť nekonzistentné. Akoby postava sama váhala, či ju táto bizarná hra vzrušuje, alebo privádza do zúriva.

Je fajn že s BDSM témou sa už nepracuje ako "hí - úchyláci", ale v podstate "matter of fact". To naozaj provokujúce na filme je práve pichanie prstov do rán týkajúcich sa rasových otázok.

Čo sa týka diváckej atraktivity, film je trochu príliš vláčny, dlho akoby nesmeroval nikam - nepozerá sa veľmi dobre. Nezhliadol som dobrú kópiu, takže aj vizuál mi prišiel dosť lacný, hoci tu bolo zarobené na zaujímavé symboly - s komiksovými výjavmi, či vtáčou klietkou. Jednanie hlavnej postavy - ako znudeneného chlapíka, ktorý nevie čo so sebou, vyhýba sa intimite so svojim monogamným partnerom ako sa len dá, nie je schopný komunikovať, len klopí oči dolu alebo stranou - a hľadá na apkách nejaké impulzy (ktovie či pre svoju umeleckú tvorbu, alebo pre vlastné vytrhnutie z letargie). Ako osobnosť je načrtnutý pomerne nesympaticky - čo možno vnímať ako filmovo osviežujúce, no ťažko sa tu potom s niekym identifikuje.

Najviac ma film zaujal hudobne - či už dunivé bicie, alebo časté clivé hudobné podmazy - ktoré v istých momentoch pekne dofarbujú alebo kontrastujú s niektorými scénami.

Snímok nie je žiaden zázrak, sám som si pri tej rozvláčnosti občas hrýzol prsty, rozmýšľam nakoľko boli dôvody v postprodukcii zaťaženej udalosťami ktoré som popísal vyššie. Zaujímavý, ale skôr pre veľmi špecifického diváka, ktorý má chuť preskúmať témy BDSM fantázií, fetišizovania a rasových otázok v takmer politicky nekorektných paralelách a prepojeniach.