Podrobnosti recenze

Zaujímavý film, ktorý s týmito stránkami súvisí veľmi okrajovo. Nahou scénou v sprche (chlapci, tohoto si na internete nájdete kopu ;) ) a témou maskulinity, machizmu - ktorú však len lízne, aj to nejasným spôsobom. Kink resp. BDSM ako také sú záležitosťou aj hetero aj homo. V istom pohľade je to dielko veľmi povrchné alebo nedorobené, no musím uznať že predsa len na ňom bolo čosi fascinujúce, nedalo sa nedopozerať, nápad a zručnú technickú stránku to nepochybne má.

Pre citlivejšie či moralizujúcejšie typy (divím sa koľko ich práve medzi gaymi je) varovanie: väčšia časť filmu je pornograficky popisné vyobrazenie hetero súlože (žeby to prirodzenie heteráka v pozore bolo "gay interest"? ... šuhaj je sympatický takým zlato obučajným spôsobom ...). Paradoxne, chlapec to chce romantickejšie, no dievča to chce násilnejšie. Negociácia tohto zvláštne rovrhnutého intímneho kontaktu je tu vlastne dramatickou zápletkou. A v tomto pohľade, hoci ide na hranu, film naozaj celkom funguje. Na chúlostivosť scény to herci zahrajú bez mihnutia oka.

No pár vecí mi predsa neladilo. Tá jednoduchá implikácia že obeť znásilnenia (úvod filmu) začne mať perverzne/masochistické chúťky ako následok traumy. Neviem, možno takéto prípady na svete existujú, no príde mi skôr že obete vojnového/sexuálneho násilia sú zdráhavé aj s bežnou-nežnou intimitou. Naopak, ozaj zdravé citlivé a konsenzuálne BDSM je skôr záležitosťou ľudí s nadpriemerným IQ/EQ/SQ - vyžaduje emocionálne zdravých a zrelých "hráčov".

Netuším úplne aký bol zmysel úvodných a záverečných scén. Náčrt maskulinity - chlapci sa doberajú a vystatujú a hecujú aby sa predviedli (v hlase, postoji, akčnosti, sexuálnej pripravenosti)? Vieme, nič nové. Záverečné zábery na paletu srbských rozkrokov ukrytých v plavkách - skrývajúce individuálne variácie balkánskeho mužského ega? Alebo takýmto zvláštnym náhodným iniciačným rituálom obdarený/očarený chlapec cíti skrytú hrdosť, že má tajomstvo ktorým sa vymyká z priemeru?

Všetko sú to len náznaky. Premisy. Úvod do tematiky. To čo poznáme. A čo ďalej? Režisér akoby rezignoval na to ísť v ktoromkoľvek (p)ohľade do hĺbky a ukázať niečo hodné zamyslenia. To je môj odveký problém s postmodernou: "každý nech si v tom nájde čo chce". Niekto to pochopí doslovne, niekto metaforicky - divák si môže v diele nájsť alebo nenájsť hocičo. No stále to ostane len náčrtom témy (to z čoho by film mal vychádať, nie pri čom končiť) - lebo tvorca tam nič naviac nedal.